V našej škole nie je žiadnym tajomstvom a dokonca ani novinkou, že si veľa čítame. Nie tajne, pod lavicou. Ale úplne normálne a naozaj. Spolu s deťmi sa vždy dohodneme akú knihu oprášime, a potom sa do toho pustíme. Niekedy len tak čítame, niekedy dotvárame príbeh, inokedy sledujeme, čo je skryté za správaním sa jednotlivých postáv.
"Ekovesnice Zaježka má zvláštního genia loci a je snadné se do ní zamilovat. Přirostla k srdci mnoha lidem, za dvacet let ovlivnila stovky osudů, prolínaly se zde různé myšlenky, sny a zkušenosti. Je jedinečná počtem novousedlíků, širokým spektrem aktivit i dlouhou a zajímavou historií. Za dobu své existence se však hodně změnila." Takto začína článok Adi Gálovej, pre český časopis Sedmá generace z júla 2012. Ako bývalá obyvateľka zaježovského Sekiera ponúka pohľad, ktorý Zaježku zbytočne neromantizuje, ale pútavo približuje to, čo je na nej zaujímavé.
Rozhovor s pani Kyseľovou o detstve na zaježovských lazoch
Článok o tom, ako sa vyvíjali ideály a život v komunitnom spoločenstve na Zaježovej. Napísaný bol v roku 2009 pre stránku Kruh života.
Rozhovor o Ekokomunite Sekier s Miroslavom Kašiakom, ktorý bol v skrátenej podobe uverejnený v časopise Ďalekohľad na jar 2009.
Keby ste zavítali v septembri 2014 na dvor Vzdelávacieho centra v Zaježovej, mohli by ste tam chvíľu pozorovať, ako sa zhovára mladý muž narodený v Južnom Sudáne so starším tibetským párom. Naokolo postávali ďalší mladí ľudia - Arménci, Gruzínci, Macedónci a sem-tam aj nejaký Slovák, alebo Čech.
Známy fotograf a novinár. Zakladateľ organizácie na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách. S jeho fotografiami ste sa mohli stretnúť aj v tomto časopise. O živote nielen na Zaježovej sme sa rozprávali v bratislavskej kaviarni s Andrejom Bánom.
Škola ľudovej kultúry, ktorá fungovala na zaježovskom Podlysci v rokoch 1990-1995 zohrala významnú úlohu v novodobej histórii Zaježovej. Jej aktivity sem pritiahli mnohých ľudí, vrátane tých, z ktorých sa stali prví „novousadlíci“. Okolnosti, ze ktorých táto iniciatíva vznikla, opisuje v článku zverejnenom vo februári 1992 v mesačníku „Národopisné informácie“ Marcela Čížová.
Na zaježovskom laze Podlysec stojí nenápadný dom, ktorý má na streche pred ním stojacej kováčskej vyhne z rôznofarebných škridiel vyskladaný nápis ŠĽK. Za týmito tromi písmenami sa skrývajú pre niekoho už historické počiatky Zaježovej ako miesta, ktoré priťahuje „alternatívcov“ nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.
Potravinovou bankou je nazývaný spoločný sklad potravín v priestoroch bývalého zaježovského MNV. Približne 60 jednotlivcov rodín zo Zaježovej a jej okolia, ale aj spomedzi ľudí, ktorí Zaježovú navštevujú, tu má založený svoj „účet“ - majú možnosť používať tento sklad.
