Texty

"Ekovesnice Zaježka má zvláštního genia loci a je snadné se do ní zamilovat. Přirostla k srdci mnoha lidem, za dvacet let ovlivnila stovky osudů, prolínaly se zde různé myšlenky, sny a zkušenosti. Je jedinečná počtem novousedlíků, širokým spektrem aktivit i dlouhou a zajímavou historií. Za dobu své existence se však hodně změnila." Takto začína článok Adi Gálovej, pre český časopis Sedmá generace z júla 2012. Ako bývalá obyvateľka zaježovského Sekiera ponúka pohľad, ktorý Zaježku zbytočne neromantizuje, ale pútavo približuje to, čo je na nej zaujímavé.

Rozhovor s pani Kyseľovou o detstve na zaježovských lazoch

Článok o tom, ako sa vyvíjali ideály a život v komunitnom spoločenstve na Zaježovej. Napísaný bol v roku 2009 pre stránku Kruh života.

Rozhovor o Ekokomunite Sekier s Miroslavom Kašiakom, ktorý bol v skrátenej podobe uverejnený v časopise Ďalekohľad na jar 2009.

Keby ste zavítali v septembri 2014 na dvor Vzdelávacieho centra v Zaježovej, mohli by ste tam chvíľu pozorovať, ako sa zhovára mladý muž narodený v Južnom Sudáne so starším tibetským párom. Naokolo postávali ďalší mladí ľudia - Arménci, Gruzínci, Macedónci a sem-tam aj nejaký Slovák, alebo Čech.

Na zaježovskom laze Podlysec stojí nenápadný dom, ktorý má na streche pred ním stojacej kováčskej vyhne z rôznofarebných škridiel vyskladaný nápis ŠĽK. Za týmito tromi písmenami sa skrývajú pre niekoho už historické počiatky Zaježovej ako miesta, ktoré priťahuje „alternatívcov“ nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.

Potravinovou bankou je nazývaný spoločný sklad potravín v priestoroch bývalého zaježovského  MNV. Približne 60 jednotlivcov rodín zo Zaježovej a jej okolia, ale aj spomedzi ľudí, ktorí Zaježovú navštevujú, tu má založený svoj „účet“ - majú možnosť používať tento sklad.

V rozhovore s pánom Ondriskom - prvým starostom Zaježovej (od roku 1959) sme sa zamerali najmä na otázku, z čoho v Zaježovej ľudia žili, a ako si pomáhali. Prekvapilo nás, aké rôznorodé formy spolupráce tu existovali. Pán Ondriska bol iniciátorom  vzniku Spoločenstva súkromne hospodáriacich roľníkov. Miestni gazdovia sa na niekoľko desiatok rokov ubránili násilnému združstevňovaniu, tým že prijali dobrovoľnú voľnejšiu spoluprácu. A fungovalo to dobre. Viac v prerozprávaných slovách pána Ondrisku...