Rozhovor
- 20. 3. 2015
- Anka Valentýniová
- Tradície a história
Mohli sme sa hrávať, len keď sme kravy pásli
Rozhovor s pani Kyseľovou o detstve na zaježovských lazoch
Rozhovor s pani Kyseľovou o detstve na zaježovských lazoch
Článok o tom, ako sa vyvíjali ideály a život v komunitnom spoločenstve na Zaježovej. Napísaný bol v roku 2009 pre stránku Kruh života.
Rozhovor o Ekokomunite Sekier s Miroslavom Kašiakom, ktorý bol v skrátenej podobe uverejnený v časopise Ďalekohľad na jar 2009.
Keby ste zavítali v septembri 2014 na dvor Vzdelávacieho centra v Zaježovej, mohli by ste tam chvíľu pozorovať, ako sa zhovára mladý muž narodený v Južnom Sudáne so starším tibetským párom. Naokolo postávali ďalší mladí ľudia - Arménci, Gruzínci, Macedónci a sem-tam aj nejaký Slovák, alebo Čech.
Známy fotograf a novinár. Zakladateľ organizácie na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách. S jeho fotografiami ste sa mohli stretnúť aj v tomto časopise. O živote nielen na Zaježovej sme sa rozprávali v bratislavskej kaviarni s Andrejom Bánom.
Škola ľudovej kultúry, ktorá fungovala na zaježovskom Podlysci v rokoch 1990-1995 zohrala významnú úlohu v novodobej histórii Zaježovej. Jej aktivity sem pritiahli mnohých ľudí, vrátane tých, z ktorých sa stali prví „novousadlíci“. Okolnosti, ze ktorých táto iniciatíva vznikla, opisuje v článku zverejnenom vo februári 1992 v mesačníku „Národopisné informácie“ Marcela Čížová.
Na zaježovskom laze Podlysec stojí nenápadný dom, ktorý má na streche pred ním stojacej kováčskej vyhne z rôznofarebných škridiel vyskladaný nápis ŠĽK. Za týmito tromi písmenami sa skrývajú pre niekoho už historické počiatky Zaježovej ako miesta, ktoré priťahuje „alternatívcov“ nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.
Potravinovou bankou je nazývaný spoločný sklad potravín v priestoroch bývalého zaježovského MNV. Približne 60 jednotlivcov rodín zo Zaježovej a jej okolia, ale aj spomedzi ľudí, ktorí Zaježovú navštevujú, tu má založený svoj „účet“ - majú možnosť používať tento sklad.
V rozhovore s pánom Ondriskom - prvým starostom Zaježovej (od roku 1959) sme sa zamerali najmä na otázku, z čoho v Zaježovej ľudia žili, a ako si pomáhali. Prekvapilo nás, aké rôznorodé formy spolupráce tu existovali. Pán Ondriska bol iniciátorom vzniku Spoločenstva súkromne hospodáriacich roľníkov. Miestni gazdovia sa na niekoľko desiatok rokov ubránili násilnému združstevňovaniu, tým že prijali dobrovoľnú voľnejšiu spoluprácu. A fungovalo to dobre. Viac v prerozprávaných slovách pána Ondrisku...
Bol prvým starostom Zaježovej po jej osamostatnení v roku 1959. Inicioval vznik Spoločenstva súkromne hospodáriacich roľníkov v rokoch, ktoré možno považovať za zlaté obdobie Zaježovej. Ján Ondriska má 76 rokov a pamätá si mnoho - mená, dátumy, čísla, ale hlavne atmosféru doby. Nižšie uvedený rozhovor poskytol do druhého čísla zaježovského časopisu Naozaj.