Zaježka a svet
Keby ste zavítali v septembri 2014 na dvor Vzdelávacieho centra v Zaježovej, mohli by ste tam chvíľu pozorovať, ako sa zhovára mladý muž narodený v Južnom Sudáne so starším tibetským párom. Naokolo postávali ďalší mladí ľudia - Arménci, Gruzínci, Macedónci a sem-tam aj nejaký Slovák, alebo Čech. O pár týždňov neskôr zase študenti Sokratovho inštitútu v rámci vychádzky so známym českým geológom a publicistom Václavom Cílkom navštívili miestnu usadlosť Sekier. Na prekvapenie viacerých z nich z dverí tradičného miestneho domu vyšiel najprv Španiel, potom Belgičanka a neskôr aj Japonka a Malajzijec.
Ľudia z rôznych končín Európy sú už v Zaježovej dávno ako doma - a nielen symbolicky, niektorí tu už naozaj roky bývajú a s väčšinou z nich sa dohovoríte aj po slovensky. V Ekokomunite Sekier, kam prichádzajú mladí ľudia "na skusy" najmä v rámci Európskej dobrovoľníckej služby je už dávno "úradným jazykom" angličtina. Prekvapuje to najmä náhodných turistov, prechádzajúcich cez dvor (vedie tadiaľ žltá turistická značka). Našťastie majú aj títo niekoľkomesační obyvatelia zaježovských lazov kurz základnej slovenčiny, takže sa im dokážu odzdraviť, či podať vodu, ak ju pýtajú.
Návštevníci a obyvatelia spoza hraníc Slovenska sú tu už bežní, ale v poslednej dobe sa roztrhlo vrece aj s exotickejšími tvárami. Okrem už spomínaného Malajzijca a Japonky (ktorá je tu na dlhšom pobyte), či Tibeťanov a mladíka z Južného Sudánu, ste tu len minulý rok mohli stretnúť aj Číňanku, Inuita, Indiána z Peru, Uruguajčanku, Indonézana, či postarší indický pár z USA, ktorý sem prišiel navštíviť vnučku. A to určite nie sú všetci hostia zo vzdialených krajín, ktorí sa tu počas uplynulého roka ukázali...
V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé rozmýšľať, kam sa posunula Zaježová za posledných 25 rokov. V tom čase bola naozaj koncom sveta, kde vzbudzovala pozornosť každý okoloidúci - aj ľudia, ktorí sem prišli trebárs zo Zvolena. Isté je, že ľudia zaujímavý nielen svojim pôvodom, ale aj životnými skúsenosťami, toto miesto obohacujú. Vzájomným poznávaním sa búrame predsudky a rozširujeme svoje obzory.
Dôležité je to najmä pre deti, preto, keď sa dá, škola pozýva takéto návštevy na vyučovanie. Deti sa tak dozvedeli o apartheide v Juhoafrickej republike priamo od ľudí, čo ho zažili na vlastnej koži, alebo mohli nahliadnuť do sveta (aj auta) diplomatov, keď ich prišla pozrieť veľvyslankyňa nórskeho a neskôr aj holandského kráľovstva. Možno je dobré búrať predsudky aj voči politikom, preto si nedávno do školy zavolali doslova "na koberček" aj slovenského ministra školstva Juraja Draxlera. Pre niektoré deti bol väčším kultúrny šok vidieť človeka v saku a kravate ako ľudí inej farby pleti.
Život v Zaježovej teda znamená pre mnohých tunajších obyvateľov aj takúto pestrosť. Dokonca aj ľudia, ktorí väčšinu času sedia doma za pecou majú takto šancu spoznať svet. Avšak nielen svet navštevuje Zaježovú, často je to aj naopak. Ale o tom viac v ďalšom článku.
