Mirec Kašiak

Občianske združenie Zaježová je zoskupenie aktívnych občanov žijúcich na Zaježovej alebo v blízkom priľahlom okolí. Svoje úsilie zameriavame na zveľadovanie svojho spoločenského a kultúrneho priestoru, snažíme sa o zastrešovanie aktivít alebo iniciatív, s ktorými môže prísť ktokoľvek. Toto všetko nie je určené výhradne pre ľudí, ktorí tu žijú, ale aj širokej verejnosti.
Verím, že tí, čo Zaježku poznáte, tak viete, že Vaše príspevky budú použité tým najlepším prospešným spôsobom.

Máte skúsenosti s učením na prvom stupni, túžite po slobode realizovať svoje kreatívne nápady a vzdelávanie vnímate ako poslanie? Ste na správnom mieste! V našej komunitnej malotriedke budete viesť kolektív detí vo veku od 1. do 4. ročníka, pomáhať vám pri tom budú aj rodičia a vieme vám zabezpečiť aj učiteľský byt.

Hľadáme asistenta/-ku do našej lesnej škôlky. Keďže sa jedná o aktivitu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby, môžeme prijať iba ľudí zo zahraničia (napríklad z Česka) vo veku do 30 rokov. Ak máte priateľov v zahraničí, ktorých by táto ponuka mohla zaujať, prepošlite im ju, prosím. Viac informácií je v priloženom letáku.

Život uprostred prírody na lazoch má svoje nezameniteľné čaro a v Zaježovej to platí obzvlášť. Mať okolo seba hektáre lúk, sadov a lesov a k tomu ako bonus dobrých susedov, ktorí sú ochotní spolupracovať a navzájom sa podporovať – pre mnohých ľudí je to naplnenie sna. Nečudo, že čoraz viac ľudí priťahuje myšlienka ujsť od ruchu miest, pridať sa ku nám, alebo žiť podobne niekde inde.  Keď však nad tým rozmýšľajú dlhšie, uvedomia si aj to, že bývanie na lazoch nie je len prechádzka rozkvitnutým sadom, že skôr či neskôr príde čas aj na otázku, ako sa uživiť. 

Občianske združenie Zaježová je zoskupenie aktívnych občanov žijúcich na Zaježovej alebo v blízkom priľahlom okolí. Svoje úsilie zameriavame na zveľadovanie svojho spoločenského a kultúrneho priestoru, snažíme sa o zastrešovanie aktivít alebo iniciatív, s ktorými môže prísť ktokoľvek. Toto všetko nie je určené výhradne pre ľudí, ktorí tu žijú, ale aj širokej verejnosti.
Verím, že tí, čo Zaježku poznáte, tak viete, že Vaše príspevky budú použité tým najlepším prospešným spôsobom.

Pomôžte nám pri obnove nášho komunitného centra. V bývalom zaježovskom MNV máme lesnú škôlku, potravinovú banku aj bezpeňažný bazárik. Okrem toho, že sa tu miestni ľudia a hostia stretávajú a zabávajú, veľa času venujú opravám a zveľaďovaniu budovy. Starý veľký kamenný dom je energeticky náročné vykurovať. Cieľom projektu je zaizolovať strop budovy, pričom chceme použiť originálnu technológiu - slamené balíky v kombinácii s fúkanou celulózou (recyklovaným papierom). Takmer všetky práce vykonajú miestni ľudia a hostia formou dobrovoľníckych brigád, príspevok z grantu využijeme na zakúpenie časti materiálu. Hlasovať môžete po kliknutí na tento odkaz.

Portál občianskeho združenia Živica zverejnil v rámci predstavovania svojich zamestnancov aj rozhovor s Maťou Štestkovou, ktorá je učiteľkou v Zaježovskej škole. Živica Zaježovskú školu formálne zastrešuje a podporuje.

Keď pred pár dňami prišli deti zo školy domov s tým, že im nejaký ujo rozprával o medveďoch, boli sme s manželkou dosť prekvapený. So školou sme dosť v kontakte, ale nevedeli sme o tom, že majú mať takúto prednášku. Až teraz vysvitlo, že vznikla spontánne, keď sa fotograf z časopisu pri návšteve našej školy priznal, že sa v tejto téme vyzná. Pohľad "z druhej strany", nielen na túto príhodu, ale aj na fungovanie našej komunitnej školy, nájdete v článku na tomto odkaze.

Záver roka 2015 priniesol Zaježovej niekoľko nádherných dní, keď ležala na brehu mora oblakov. A keď hmla jedného dňa stúpla a zaliala aj väčšinu miestnych lazov, niektorí miestni turisti neváhali a vydali sa na najvyššie kopce na okolí. Pohľad z nich stál za to.

S prichádzajúcou zimou a kratšími dňami ožíva na Zaježke, ako každý rok, spoločenský život. Výnimkou nebol ani tohtoročný november, keď sa okrem pravidelných "kuchynských" stretnutí pri knihách, v rýchlom slede uskutočnili tri komunitné podujatia - oslava narodenín Karola Daučíka, Zaježovská jesenná záhrada a nakoniec aj Zóna bez peňazí.

Bývalý prezident Medzinárodnej spoločnosti pre paru a vodu, či Spolku slovensko-dánskeho priateľstva, inžinier-hipisák a jeden z najaktívnejších členov zaježovkej komunity -  pri príležitosti 70.-ich narodenín Karola Daučíka uverejňujeme rozhovor, ktorý pred časom poskytol nášmu časopisu Naozaj.

Fenomén youtuberov na internete zasiahol aj pubertiakov v Zaježovej. Ich záujem o moderné mediá a motivácia k tvorbe vlastných videí sú veľké. Vďaka podpore z fondu Hodina deťom majú deti možnosť tvoriť videá modernými technickými prostriedkami a za asistencie skúsených profesionálov. Videoklipy z ich dielne Vám predstavia Zaježovú z netradičného uhla pohľadu.

Stravovanie tvorí dôležitú súčasť celkovej ekologickej stopy človeka. Vhodným výberom potravín dokážeme významne znížiť zaťažovanie prírody.  Pritom sa nemusíme nejak radikálne obmedzovať – z hľadiska ekologickej stopy nie je problémom, keď nie ste vegetariáni a možno prekvapivo ani to, keď konzumujete potraviny dopestované na druhej strane planéty.

„Zdravím z Kvéty v Pakistane. Práve v tejto chvíli bolo počuť muezína ako vyzýva na modlitbu. Dorazili sme sem včera po trase Bratislava – Arad – Bukurešť – Istanbul – Teherán – Esfahán – Zahedán – Taftan – Kvéta.“ – takto sa začínal prvý email, ktorý som poslal kamarátom z cesty do Indie. Po 15 rokoch sa k tejto ceste vraciam v spomienkach. Téma „migrácie“ v súčasnej spoločnosti nečakane silno ožila a aj keď my sme migrovali dočasne, z iných dôvodov, iným spôsobom a najmä opačným smerom, základný motív stretu a spoznávania sa rôznych kultúr je spoločný. Po predchádzajúcom príspevku, kde som popisoval dôvody a prípravu cesty sa teraz zameriam na cestu samotnú, na to, ako sme sa dostali za pár dolárov až na hranice Indie.

Spolu s ďalšími dvomi ľuďmi zo Zaježky som sa začiatkom októbra 2015 zúčastnil seminára vo francúzskej ekodedinke Le Viel Audon. Toto zaujímavé miesto, ako aj náplň ich pobytu v nej Vám predstavujem formou malej fotogalérie.

Vďaka podpore z programu Hodina deťom, ktorý spravuje Nadácia pre deti Slovenska sme mohli v týchto dňoch začať projekt "Youtuberi z lazov". Jeho cieľom je naučiť deti zo Zaježovej vo veku 10-15 rokov pracovať s modernými multimediálnymi prostriedkami.

(OZNAM JE UŽ NEAKTUÁLNY!) Partnerská ekokomunita Suderbyn sídliaca na švédskom ostrove Gotland hľadá dobrovoľníka, ktorý by tam nastúpil na ročný pobyt v rámci Európskej dobrovoľníckej služby (je to súčasť grantového  programu EÚ nazvaného Erazmus+). Vďaka podpore bude mať dobrovoľník pokryté všetky životné náklady vrátane malého vreckového.

Ťažko je mi uveriť, že pred pár dňami uplynulo už 15 rokov od cesty, ktorá tak veľmi ovplyvnila môj pohľad na svet. Začiatkom septembra roku 2000 som sa spoločne s kamarátkou Dankou vydal krížom cez Áziu až do ďalekej Indie. Cestovali sme vlakmi a autobusmi, takže sme spoznali nielen túto exotickú krajinu, ale po ceste aj niekoľko ďalších. O našom putovaní som písal priebežne emaily kamarátom a jeden z nich ich začal zverejňovať na internete. Ohlasy na tento môj cestopis boli dobré, tak ma napadlo, že tieto staré zápisky z cesty prepracujem, doplním fotkami a zverejním na svojom blogu na stránke Zaježky. Možno aj teraz, po rokoch, niekoho namotivujú k spoznaniu krajín, kde je život podstatne iný, ako vo vyspelej Európe.

Zastavaná plocha, kde ležia mestá, cesty, továrne,  orná pôda a pasienky, či plytké moria, vhodné na rybolov – toto všetko si predstavujeme ako priestor, ktorý potrebujeme k životu. Kľúčovú úlohu pre zachovanie modernej civilizácie však zohrávajú lesy. Nielen tie „naše“ v najbližšom okolí, ale najmä tropické pralesy v oblasti okolo rovníka. Šialené tempo ich likvidácie je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu a rastúcemu výskytu extrémneho počasia. Súčasťou tohto problému sme aj my – každý deň máme na stole potraviny, či využívame produkty, ktoré vznikli na úkor tropického pralesa.

Pred pár dňami vyšiel v Hospodárskych novinách článok o Zaježke. Novinárke odpovedal Juro Hipš a ako zvyčajne, zameriava sa na vyjasnenie niektorých nepresných predstáv ohľadom života na zaježovských lazoch. Pani novinárka v pomerne krátkom, ale dobre napísanom texte, výstižne zachytila podstatu Jurovho odkazu. Najmä ak Zaježku nepoznáte priamo z osobnej návštevy, oplatí sa ho prečítať. Nájdete ho tu: http://style.hnonline.sk/vikend-140/bratislavu-vymenil-za-lazy-a-nelutuje-906196

Vzdelávacie centrum Zaježová sa pripomína všetkým učiteľom, keďže sa blíži začiatok školského roku. Využite ho pre váš školský výlet, je na to naozaj vhodné.

Tím z nás, ktorí sme sa v Zaježovej pohybovali ešte v minulom tisícročí, utkvela v pamäti zaujímavá postava – svojrázna tetka Zuza z Častobrezia. V tomto letnom čase, keď všade rozvoniava usušená tráva, som si spomenul na príhodu, ktorou Vám ju chcem predstaviť.

Sú ekodediny a ekokomunity naozaj vzorom, ako žiť v súlade s prírodou? Existujú aj ozajstné dediny, či mestá, ktoré sa systematicky snažia zredukovať svoju ekologickú stopu? Môže viesť kupovanie “zelených“ výrobkov k ešte väčšiemu konzumu? Odpovede na tieto otázky nájdete v ďalšom zo série článkov o ekologickej stope.

Hledá se dobrovolník ve věku 18-30 let na krátkodobou EDS v termínu od 27.7. do 31.8.2015 na projekt práce s dětmi na příměstských a pobytových táborech v severních Čechách.
Dobrovolník má na tu dobu zajištěno ubytování a pojištění, obdrží stravné a kapesné v celkové výši 9000Kč.

Aj detičky zo Zaježovskej školy sa včera s nadšením vybehli zo školských lavíc a tešia sa z prázdnin. Ukončili školský rok, ktorý bol pre niektorých prvý, pre iných v našej škole posledný. Ako prebiehal vám priblížia naše  fotky a popisy ku nim.

Krajiny, ktoré majú malú ekologickú stopu, nie sú vo všeobecnosti práve najatraktívnejšie miesta na život. Málokto by sa dobrovoľne vysťahoval do Burundi, Pakistanu, či Myanmarska, aby tak znížil zaťažovanie prírody svojou existenciou. Ľudia tam  žijú v nedobrovoľnej skromnosti a vo všeobecnosti nie sú šťastní. Sú však štáty, kde ľudia dokážu žiť dôstojný a spokojný život bez toho, aby nadmerne zaťažovali našu planétu? Odpoveď na túto otázku budeme hľadať v ďalšom zo série článkov o ekologickej stope. Porovame v ňom niekoľko krajín, vrátane Slovenska, USA, či Ruska z hľadiska rôznych kritérií, aby sme našli tú, ktorá by mohla byť vzorom pre ostatné. Víťaz tejto "súťaže" bude možno pre mnohých prekvapením.

Hľadáme mladého človeka (do 30 rokov), ktorý má záujem o 11-mesačný pracovno-vzdelávací pobyt v alternatívnej komunite v krásnej vidieckej oblasti na juhu Francúzska. Všetky náklady naň sú pokryté z programu EÚ Erazmus+. Prihlásiť sa treba do 15.7.2015.

Z predchádzajúceho článku zo série o ekologickej stope sme sa dozvedeli, že spotreba priemerného obyvateľa planéty nerastie. V rozvinutých krajinách je konzumný životný štýl kompenzovaný väčšou efektivitou pri využívaní energií a surovín, recykláciou a pod. Problém je však v tom, že rýchlo rastie počet obyvateľov planéty a tým sa pre každého z nás znižuje podiel na prírodných zdrojoch. Môžu teda za problémy s narušením stability životného prostredia a klímy krajiny, kde majú rodiny veľa detí? Takéto zjednodušenie by bolo veľmi zavádzajúce. Pozrime sa však na to bližšie – ktoré krajiny sú zodpovedné za to, že prekračujeme hranicu stability ekosystému našej planéty?

V predchádzajúcom článku sme si predstavili ideu ekologickej stopy a zistili sme, že prekračujeme možnosti našej planéty. V nasledujúcom texte z tejto série sa na koncepciu merania ekologickej stopy  pozrieme podrobnejšie a možno s prekvapením zistíme, že v tzv. vyspelých krajinách spotreba priemerného obyvateľa planéty už 50 rokov nerastie, či dokonca klesá. V čom je teda problém? Prečo nám je zrazu Zem malá?

V sobotu, 25. apríla 2015 sa stretlo až 25 miestnych ľudí a s nimi aj množstvo ich detí, aby spoločne popracovali na príprave stavby detského ihriska vedľa MNV - komunitného centra Zaježovej.

Asi všetci sa zhodneme, že pri spoločnom stolovaní nie je správne prihnať sa k nachystanému jedlu a snažiť sa z neho vyjesť čo najviac a čo najlepšie kúsky ešte predtým, než sa k nemu dostanú ostatní. Lenže aj napriek tomu, že pri jedle považujeme takéto správanie za nehodné civilizovaného človeka, pri spotrebe prírodných zdrojov nás veľmi netrápi. Aj planétu Zem môžeme vnímať aj ako prestretý stôl, ktorý má uživiť celé ľudstvo. Časť potravín sa na tomto stole obnovuje, niektoré však nie. Základná otázka, ktorú by si mal klásť každý slušný človek je, ako to urobiť, aby sa všetci dobre najedli a aby niečo ostalo aj tým, ktorí ku stolu prídu na druhý deň.

Sokratov inštitút - projekt doplnkového štúdia pre vysokoškolákov, ktorý prebieha z veľkej časti v Zaježovej, získal ocenenie Briliantt 2015. Súťaž pod záštitou ministra školstva organizuje Medzinárodný inštitút pre interdisciplinárny výskum pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Článok o tom, ako sa vyvíjali ideály a život v komunitnom spoločenstve na Zaježovej. Napísaný bol v roku 2009 pre stránku Kruh života.

Rozhovor o Ekokomunite Sekier s Miroslavom Kašiakom, ktorý bol v skrátenej podobe uverejnený v časopise Ďalekohľad na jar 2009.

Keby ste zavítali v septembri 2014 na dvor Vzdelávacieho centra v Zaježovej, mohli by ste tam chvíľu pozorovať, ako sa zhovára mladý muž narodený v Južnom Sudáne so starším tibetským párom. Naokolo postávali ďalší mladí ľudia - Arménci, Gruzínci, Macedónci a sem-tam aj nejaký Slovák, alebo Čech.

Na zaježovskom laze Podlysec stojí nenápadný dom, ktorý má na streche pred ním stojacej kováčskej vyhne z rôznofarebných škridiel vyskladaný nápis ŠĽK. Za týmito tromi písmenami sa skrývajú pre niekoho už historické počiatky Zaježovej ako miesta, ktoré priťahuje „alternatívcov“ nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.

Potravinovou bankou je nazývaný spoločný sklad potravín v priestoroch bývalého zaježovského  MNV. Približne 60 jednotlivcov rodín zo Zaježovej a jej okolia, ale aj spomedzi ľudí, ktorí Zaježovú navštevujú, tu má založený svoj „účet“ - majú možnosť používať tento sklad.

Rozhovor s pani Paľovou vznikol v rámci projektu "Dedičstvo Zaježovej". 74 ročná rodáčka zo Zaježovej porozprávala miestnym školákom o svojom detstve, o vojnových časoch, ale aj o tom, ako sa tu ľudia v minulosti zabávali. Pre zachovanie atmosféry sme prepis jej slov ponechali čo najviac v pôvodnej nárečovej forme.