Ekologická stopa: Ktorá krajina by nám mala byť vzorom?

Krajiny, ktoré majú malú ekologickú stopu, nie sú vo všeobecnosti práve najatraktívnejšie miesta na život. Málokto by sa dobrovoľne vysťahoval do Burundi, Pakistanu, či Myanmarska, aby tak znížil zaťažovanie prírody svojou existenciou. Ľudia tam  žijú v nedobrovoľnej skromnosti a vo všeobecnosti nie sú šťastní. Sú však štáty, kde ľudia dokážu žiť dôstojný a spokojný život bez toho, aby nadmerne zaťažovali našu planétu? Odpoveď na túto otázku budeme hľadať v ďalšom zo série článkov o ekologickej stope. Porovame v ňom niekoľko krajín, vrátane Slovenska, USA, či Ruska z hľadiska rôznych kritérií, aby sme našli tú, ktorá by mohla byť vzorom pre ostatné. Víťaz tejto "súťaže" bude možno pre mnohých prekvapením.

Rozvoj vs. ekológia

OSN vytvorila a pravidelne obnovuje rebríček krajín podľa indexu ľudského rozvoja (Human Development Index). V rámci neho zaznamenávajú pre každú krajinu očakávanú dĺžku života, úroveň vzdelanosti  a životnú úroveň. Vďaka porovnaniu tohto indexu a ekologickej stopy získame prehľad, ktoré krajiny dokážu zabezpečiť rozvoj bez nadmernej spotreby na úkor prírody.

Graf: Ekologická stopa a index ľudského rozvoja

Kritérium vysokého rozvoja a trvalo udržateľnej úrovne spotreby tesne v roku 2007 spĺňalo len niekoľko málo krajín. Najlepšie z hľadiska tohto kritéria je na tom Kuba. Sú však jej obyvatelia spokojní s takýmto životom? Situácia na Kube skôr predznačuje, ako dopadne spoločnosť, ktorá nemá dostatok vlastných zdrojov a ku skromnosti je donútená okolnosťami – čiže situáciu, ku ktorej smeruje celý svet.

Kuba je kvôli embargu USA a západných krajín a kvôli kolapsu Sovietskeho zväzu, ktorý ju materiálne podporoval, už 25 rokov v situácii, keď sa musí spoliehať predovšetkým na vlastné zdroje. Jej biokapacita je však iba polovičná v porovnaní s ekologickou stopou, takže zdrojov je nedostatok a ľudia musia šetriť nie z vlastnej vôle. Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu^[1], len 8% Kubáncov hodnotí svoj život ako dobrý.

Ako sú na tom so šťastím iné krajiny na svete? Iný prieskum naznačuje celkom prirodzenú vec a to, že rozvinuté krajiny majú spokojnejších obyvateľov, ako krajiny zo slabým hospodárstvom (viď mapa nižšie).

Mapa, zobrazujúca pocit šťastia priemerného obyvateľa krajín sveta (zelená=štastní, červená=nešťastní)^[2]

Tento prienik však nie je úplný. Obyvatelia väčšiny krajín Latinskej Ameriky, sú podobne šťastní, či dokonca šťastnejší, ako obyvatelia Európy a to aj napriek tomu, že ekonomicky sú na tom horšie. Toto je veľmi zaujímavá skutočnosť, pretože tieto krajiny si dokážu „kúpiť šťastie oveľa lacnejšie“ – teda s oveľa menším dopadom na prírodu a jej zdroje.

Ekologickú stopu a kvalitu života dáva do súvislosti „Index šťastnej planéty“ (Happy Planet Index), ktorý vytvorila New Economist Foundation. Index je pre každú krajinu vypočítaný na základe porovnania toho, ako ľudia subjektívne vnímajú kvalitu svojho života, aká je očakávaná dĺžka života v krajine a aká je jej ekologická stopa. Na rozdiel od indexu OSN teda neberie do úvahy aké majú ľudia finančné príjmy, ale ako sú sami spokojní so svojim životom. Z Indexu šťastnej planéty vyplýva, ktoré štáty dokážu najlepšie zladiť rozvoj a environmentálne kritériá. Z tohto pohľadu vedie celosvetový rebríček Kostarika – malá stredoamerická krajina s prekvapivo šťastnými obyvateľmi.

Mapa sveta podľa „Indexu šťastnej planéty“ – zelené krajiny dokážu najlepšie zladiť kvalitu života a ekológiu

Podrobnejšie porovnanie vybraných krajín - hľadanie vzoru

Takéto indexy sú síce zaujímavé, ale niekedy poskytujú až príliš zjednodušený pohľad. Pozrime sa však na tento problém a štatistické údaje s ním súvisiace podrobnejšie. Zopakujme si otázku: Ktorá krajina najlepšie dokáže zladiť ochranu životného prostredia a kvalitu života jej obyvateľov? Porovnáme 6 rôznych štátov a to z rôznych hľadísk – zdravie a spokojnosť so životom, stav a vyspelosť spoločnosti, ekonomika a ochrana prírody. Údaje budeme čerpať z rôznych verejne dostupných zdrojov. Do „súťaže“ je zaradené okrem Slovenska
- Kostarika, ako najlepšia krajina podľa „Indexu šťastnej planéty“,
- USA ako reprezentant kapitalistických rozvinutých krajín,
- Rusko ako krajina, ktorá sa prezentuje ako alternatíva k „západu“,
- Švédsko, ako reprezentant vyspelej európskej krajiny so silne sociálnym zameraním,
- a Kuba, ktorá najlepšie obstála v porovnaní ekologickej stopy s indexom rozvoja podľa OSN.

(Bolo by zaujímavé zaradiť do porovnania aj ďalšie krajiny, ale tým by sa strácala prehľadnosť. Pri každom štatistickom údaji je uvádzaný zdroj, v prípade záujmu o inú krajinu si jej štatistiky môžete vyhľadať sami.)

Porovnanie krajín podľa zdravia a spokojnosti so životom

	Slovensko	Kostarika	USA	Rusko	Švédsko	Kuba
Index šťastia obyvateľov[3]	45.	12.	15.	64.	8.	-
Podiel ľudí (v %), ktorí sa hodnotia ako prosperujúci/s ťažkosťami/trpiaci[4]	21/60/19	63/35/2	57/40/3	21/57/22	68/30/2	24/66/11
Očakávaná dĺžka života[5]	76	79	79	69	82	79
Konzumácia alkoholu (l čistého liehu/osoba/rok)[6]	13 (10.)	5,4 (108.)	9,2 (48.)	15,1 (4.)	9,2 (50.)	5,2 (110.)
Fajčenie (cigarety/rok/osoba)[7]	1403 (34.)	529 (93.)	1028 (51.)	2786 (4.)	715 (74.)	1261 (38.)
Samovraždy (osôb/rok/100 tis. obyvateľov)[8]	10,1 (67.)	6,7 (101.)	12,1 (50.-51.)	19,5 (14.-15.)	11,1 (58.)	11,4 (56.-57.)
Poradie podľa výskytu depresií[9]	58.	64.	1.	127.	59.	53.

Najlepšie z hľadiska zdravia a spokojnosti obyvateľov so životom obstáli Švédsko a Kostarika. Relatívne dobre je na tom aj USA. Zatiaľ čo pri Švédsku a USA je tento výsledok očakávaný, pri Kostarike môže byť pre niekoho prekvapením. Kostaričania sú jedným z naspokojnejších národov na svete, majú dobre zdravotníctvo, nízku mieru škodlivých závislostí, či samovrážd. Pri USA šokuje nesúlad medzi relatívnou spokojnosťou obyvateľov a najvyššou mierou depresií na svete. Slovensko v tejto oblasti obstálo pomerne biedne. Rozšírený alkoholizmus aj fajčenie prispievajú k tomu, že z hľadiska dĺžky života sme na tom horšie ako oveľa chudobnejšie krajiny. Podobne je to aj s našim šťastím. Ani to, že naša ekonomika je na tom dvojnásobne lepšia, ako kostarická, nám optimizmu do života veľmi nepridáva. Horšie od nás sa v tomto porovnávaní cítia len Rusi. Prekonávajú nás aj v alkoholizme a závislosti na nikotíne, čo určite súvisí aj s veľkým počtom samovrážd v tejto krajine. Z hľadiska kvality života môže považovať Rusko za vzor len úplný ignorant.

Porovnanie krajín podľa stavu spoločnosti

	Slovensko	Kostarika	USA	Rusko	Švédsko	Kuba
Poradie v rámci Indexu ľudského rozvoja podľa OSN[10]	21.	61.	28.	40.	7.	44.
Poradie krajiny podľa mierumilovnosti (Global Peace Index)[11]	23.	34.	94.	152.	13.	82.
Index demokracie[12]	40.	22.	21.	122.	2.	127.
Index vzdelanosti[13]	28.	90.	5.	36.	19.	50.
Práva žien[14]	90.	48.	20.	75.	4.	30.
Vnímanie korupcie[15]	54.	47.-49.	17.-20.	136.	4.	63.

Pri porovnávaní stavu spoločnosti sme sa zamerali na štatistiky v oblasti ľudských práv, vzdelania, bezpečnosti, korupcie a pod. V tomto smere je na tom zo siedmich vybraných krajín na tom jednoznačne najlepšie Švédsko. Vo všetkých vybraných kritériách, okrem vzdelania dosahuje najvyššie výsledky, čo dokazuje, že je to jedna z najpokročilejších spoločností na svete. Dobré výsledky dosiahlo aj USA, avšak slabou stránkou tejto veľmoci je index bezpečnosti. Nielen kvôli angažovaniu sa vo vojenských konfliktoch, ale aj kvôli veľkej miere násilnej kriminality v krajine. Pozícia Slovenska v tomto porovnaní je podobná pozícii Kostariky. Obe krajiny majú k dokonalosti ďaleko, ale je možné považovať ich za vyspelé spoločnosti. Na Slovensku sme na tom prekvapivo zle z hľadiska práv žien, Kostarika zaostáva vo vzdelávaní. Podobne ako v predchádzajúcom porovnaní, aj z hľadiska stavu spoločnosti absolútne prepadlo Rusko. Z tabuliek vychádza ako nedemokratická, skorumpovaná a násilná krajina, ktorá stavom spoločnosti patrí medzi rozvojové krajiny.

Porovnanie krajín podľa ekonomiky

	Slovensko	Kostarika	USA	Rusko	Švédsko	Kuba
Hrubý domáci produkt na obyvateľa ($/osoba)[16]	28175 (40.)	14864 (70.)	54597 (10.)	24805 (49.)	45986 (17.)	18796 (60.)
Nezamestnanosť[17]	12,1%	9,7%	5,4%	5,5%	7,7%	4,3%
Percento obyvateľov s príjmom pod 4$/deň[18]	1,2	12,2	0	5,3	0	-
Index rovnosti príjmov v spoločnosti[19]	4 (8.)	15,6 (102.)	8,4 (74.)	7,6 (67.)	4 (9.)	-
Jednoduchosť podnikania[20]	37.	83.	7.	62.	11.	-

Z hľadiska ekonomiky je na tom v rámci porovnávaných krajín najlepšie USA tesne nasledované Švédskom. Pre USA hovoria lepšie ekonomické ukazovatele, pre Švédsko oveľa rovnomernejšie rozdelenie príjmov medzi obyvateľov. Toto je dôležité kritérium, pretože darmo je krajina bohatá ako celok, keď je majetok sústredený v úzkej skupine oligarchov. Z hľadiska ekonomiky za týmito krajinami nasleduje Slovensko, ktoré má aj veľmi dobré postavenie pri porovnávaní rozdielov príjmov medzi najbohatšími a najchudobnejšími ľuďmi v spoločnosti. Z materiálneho hľadiska však naša krajina na tom nie je vôbec zle. Najchudobnejšou krajinou je v tomto porovnaní Kostarika. Je to navyše krajina s najmenej vyrovnanými príjmami medzi obyvateľmi.

Porovnanie krajín podľa schopnosti chrániť životné prostredie

	Slovensko	Kostarika	USA	Rusko	Švédsko	Kuba
Kvalita životného prostredia[21]	21.	54.	33.	73.	9.	64.
Percento chránených území z plochy krajiny[22]	36,1 (18.)	26,9 (34.)	13,8 (104.)	11,3 (114.)	14,5 (100.)	12,4 (109.)
Ekologická stopa (gHa/osoba)[23]	4,06 (45.)	2,69 (65.)	8 (6.)	4,41 (41.)	5,88 (14.)	1,85 (89.)
Porovnanie ekologickej stopy a biokapacity krajiny18	-1,38 (115.)	-0,79 (94.)	-4,13 (144.)	1,34 (27.)	3,87 (16.)	-1,11 (106.)
Spotreba energie (GJ/osoba/rok)[24]	137,78 (34.)	41,91 (94.)	300,91 (11.)	207,61 (21.)	229,67 (18.)	40,96 (95.)
Podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov[25]	20,35 (94.)	92,24 (16.)	12,56 (114.)	16,59 (100.)	60,21 (50.)	3,96 (140.)
Emisie skleníkových plynov (t/osoba)[26]	9,3 (45.)	1,5 (128.)	23,5 (7.)	13,7 (18.)	7,4 (55.)	2,2 (107.)

Nakoniec sa venujeme porovnaniu krajín z hľadiska ochrany životného prostredia. Najnižšiu ekologickú stopu a s tým súvisiace emisie skleníkových plynov má Kostarika. Navyše má táto stredoamerická krajina aj najväčší podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a veľkú časť jej územia tvoria chránené a hodnotné pralesy. Švédsko je zase na tom najlepšie z hľadiska úrovne ochrany životného prostredia – znečistenia vzduchu, vody, recyklácie odpadov a pod. Taktiež má na svojom území veľké množstvo lesov, ktoré navyšujú biokapacitu krajiny. Aj keď Švédi neprečerpávajú zdroje svojej krajiny, z celoplanetárneho hľadiska jej ich spotreba a produkcia skleníkových plynov oveľa vyššia, než je udržateľné. Najväčším hriešnikom v oblasti ochrany životného prostredia je USA, ktoré má obrovskú ekologickú stopu a aj produkciu skleníkových plynov. Slovensko a podobne aj Rusko na tom nie sú oveľa lepšie, u nás je však aspoň relatívne dobrá úroveň ochrany prírody.

Zhrnutie štatistík – ktorá krajina najlepšie zlaďuje spokojnosť obyvateľov a ochranu prírody?

Zdá sa, že zo všetkých týchto porovnaní najlepšie vychádza Švédsko, ako reprezentant severoeurópskych krajín. Ich obyvatelia sú spokojní so životom, spoločnosť je tam veľmi vyspelá, je tam vysoká úroveň vzdelanosti, zdravotníctva a tieto krajiny aj dôsledne dbajú na ochranu životného prostredia. Zásadným problémom je však vysoká spotreba prírodných zdrojov a produkcia skleníkových plynov. Ak budeme brať vyrovnanú ekologickú stopu ako zásadnú vec pre dôstojné prežitie budúcich generácií, musíme týmto krajinám udeliť červenú kartu a hľadať iného víťaza.

Kostarika tiež prekračuje hranice udržateľnosti, ale podstatne menej, ako spomínané škandinávske krajiny. Spokojnosť Kostaričanov so životom je veľmi vysoká, spoločnosť je na slušnej úrovni, ochrana prírody je dobrá a to všetko pri veľmi malej ekologickej stope.

Porovnanie emisií CO₂ a očakávanej dĺžky života – aj tu zaujme pozícia Kostariky^[27]

Keď sa na Kostariku pozrieme bližšie a porovnáme rôzne štatistiky so Slovenskom, budeme musieť uznať, že kvalita života je tam o čosi vyššia, než u nás a to aj napriek podstatne nižšiemu príjmu bežných obyvateľov. Naznačuje to nielen subjektívne vyjadrená spokojnosť tamojších ľudí zo svojim životom, ale aj menej samovrážd, nízka úroveň alkoholizmu, či závislosti od tabakových výrobkov, vyššia priemerná dĺžka života. V mnohých z týchto kritérií predčia dokonca USA. Kostarika spokojný život svojich obyvateľov dosiahla so 4x nižšou spotrebou energie a 6x nižšou produkciou skleníkových plynov v porovnaní so Slovenskom. Vo Švédsku, či USA vybudovali tiež úspešnú spoločnosť, avšak s rádovo vyššími nákladmi a spotrebou zdrojov.

Niečo viac o Kostarike

Ako Kostaričania dosiahli tento súlad medzi ekológiou a rozvojom? Je to zaujímavá krajina so neobvyklým príbehom, preto stojí za to, napísať o nej viac.

Aj keď „Costa Rica“ znamená bohaté pobrežie, v skutočnosti to bola v prvej polovici 20.-eho storočia najchudobnejšia krajina regiónu. Jedna z prvých informácií, na ktoré narazíte v súvislosti s touto krajinou je, že už v roku 1949 zrušila armádu. Na rozdiel od okolitých stredoamerických štátov, v ktorých sa striedali režimy a prevraty je to odvtedy pokojná krajina so stabilnou demokraciou. Aj vďaka tomu sa v priebehu druhej polovice 20.-eho storočia ekonomicky vyšvihla a predstihla svojich susedov v Strednej Amerike.

Avšak rozvoj so sebou priniesol aj veľký tlak na prírodu. Farmári rozširovali svoje pozemky na úkor pralesov, odlesňovanie bolo extrémne rýchle. Až po tom, ako sa začali silne prejavovať environmentálne problémy, urobila vláda opatrenia, aby tento trend zvrátila. V duchu tradície vyhlásila „mier prírode“ a už v roku 1997 zaviedla opatrenia, ku ktorým sa až do súčasnosti odhodlalo len málo krajín.

Ako jedna z prvých na svete,  zaviedla uhlíkovú daň za používanie fosílnych palív (3,5%). Príjmy z nej využíva na ochranu prírody – najmä na platby farmárom na zachovanie lesa. Vláda vytvorila rozsiahly znovuzalesňovací program, vďaka ktorému je v súčasnosti viac než polovica jej územia pokrytá stromami (pred 40 rokmi to bolo iba 20%).  Prioritou vlády je aj ochrana pôvodných pralesov – 26% jej územia tvoria národné parky a rezervácie. Takmer všetka elektrická energia v Kostarike pochádza z obnoviteľných zdrojov – predovšetkým z vodných a geotermálnych elektrární, v menšej miere aj zo spaľovania obnoviteľnej biomasy – zvyškov zo spracovania cukrovej trstiny a pod. Kostarika vyhlásila zámer stať sa do roku 2021 "uhlíkovo neutrálna" – to znamená, že má v úmysle zabezpečiť, aby všetko CO2,  ktoré je v nej vyprodukované bolo „stiahnuté“ späť z atmosféry a „uskladnené“ predovšetkým v podobe prírastkov na stromoch. 

Aj keď sa môže na základe vyššie uvedených informácií zdať, že Kostarika je „ekoraj“, nie všetko tam je z environmentálneho pohľadu dokonalé. S postupným rastom životnej úrovne strednej triedy rastie aj počet automobilov – za 20 rokov šesťnásobne. Primerane tomu rastie aj uhlíková stopa, v súčasnosti vegetácia Kostariky pohlcuje len 20% emisií z dopravy. V krajine takmer neexistujú zariadenia na  čistenie odpadovej vody, veľkým problémom je aj komunálny odpad a jeho recyklácia.

Vláda sa v uplynulom desaťročí snažila prilákať zahraničné investície (napr. daňovými úľavami), avšak tým sa dostáva pod tlak rôznych záujmových skupín, ktoré sa snažia oslabiť relatívne prísne environmentálne štandardy.  Najväčšia diskusia vznikla po tom, ako vláda umožnila kyanidovú ťažbu zlata v povrchovej bani na hranici s Nikaraguou. Vďaka občianskym protestom sa tento zámer zatiaľ nezrealizoval, nová prezidentka vyhlásila moratórium na akúkoľvek ťažbu týmto spôsobom. To dokazuje, že aj keď ani v Kostarike nejde všetko hladko a jednoznačne, ale aj to, že krajina si svoje životné prostredie cení „nad zlato“.

Záver

Hľadať ideálnu krajinu z hľadiska zachovania nášho ekosystému a kvality života nie je jednoduché. A ukázalo sa, že vlastne ani žiadna nie je. Je smutné, že neexistuje žiadny väčší územný celok, ktorý by bol skutočným vzorom, len krajiny, ktoré sa k nemu približujú. Pritom je vyriešenie tohto problému zásadným pre prežitie spoločnosti bez ťažkých problémov a kolapsov v budúcnosti.

V ďalšom článku sa pokúsime hľadať inšpiráciu v menších celkoch – v mestách, ekodedinách, či komunitách, ktoré sa snažia prezentovať život v súlade s prírodou aj prirodzenými potrebami človeka.