Ekologická stopa, alebo ako nežiť na úkor našich detí a susedov
Úvodom
V sérii článkov, ktoré tento text uvádza, sa vám pokúsim priblížiť, ako som spoznával koncepciu ekologickej stopy, ako som pátral po koreňoch problémov environmentálnej krízy, ale ponúknem vám aj praktické a vedecky odôvodnené rady, ako žiť spokojný a šťastný život bez toho, aby to bolo na úkor našich susedov, či našej budúcnosti.
Väčšinu tejto štúdie som vytvoril v roku 2009, avšak až doteraz som ju nezverejnil – nebola k tomu príležitosť. Vytvorenie priestoru na novej stránke Zaježky a pocit, že by sme si mali znovu pripomenúť, čo znamená pojem „život blízky prírode“, ma motivovali, aby som ju vytiahol zo zásuvky, oprášil, prepracoval a ponúkol vám ju. Symbolicky tak robím pri príležitosti dnešného Dňa Zeme.
Čo je ekologická stopa
V minulosti hospodári presne vedeli, akú plochu potrebujú, aby uživili seba a svoju rodinu. Ich „ekologickou stopou“ bol predovšetkým konkrétny kus zeme, ktorý obrábali. Keď sa oň nestarali dobre, dôsledky pocítili veľmi rýchlo. Preto každému dobrému gazdovi záležalo na tom, aby pole a lúky, ktoré ho živia, boli v čo najlepšom stave a aby ostali zachované v dobrom stave aj pre jeho potomkov.
Dnes je to s ekologickou stopou oveľa zložitejšie – každému z nás slúžia elektrárne, diaľnice, skládky odpadov, továrne, priehrady, veľkofarmy a iné vymoženosti civilizácie. Väčšina pôdy, ktorá je využívaná na pokrytie našich potrieb je zdieľaná s tisícmi a miliónmi iných ľudí, je od nás vzdialená a rozkúskovaná. Ale princíp ostáva rovnaký – každý z nás nepriamo zaberie svoj, aj keď teraz už viac-menej abstraktný, kus zeme.
Graf: Ekologická stopa ľudstva vyjadrená počtom Zemí, ktoré by sme potrebovali, aby sme dlhodobo udržali súčasnú spotrebu jej zdrojov a tvorbu znečistenia. Zelená čiara reprezentuje trvalo udržateľnú hranicu.
Využiteľný priestor na Zemi má svoje hranice a niektorí vnímaví ľudia si už pred 40 rokmi uvedomovali a vedeckými metódami dokazovali, že ich prekračujeme. Odvtedy sa metódy porovnávania spotreby ľudstva a možností Zeme veľmi zdokonalili, avšak stále dospievame k tomu istému záveru – ľudstvo míňa viac zdrojov, než príroda dokáže obnovovať, Zem znečisťujeme viac, než je schopná zniesť.
Za hranicou
Možnosti našej planéty sme už dávno prekročili, v súčasnosti by nám na zachovanie nášho životného štýlu bolo treba jeden a pol Zeme. Naša spotreba však stále rastie, a to aj napriek tomu, že dlhodobo nie je možné pokračovať v tomto trende. Žijeme na úkor budúcnosti. Čím dlhšie to bude trvať, tým strmší bude pád, keď sa zdroje našej prosperity vyplienia a znečistia.
Kruh znázorňuje ekologickú stopu mesta Londýn, ktorá v roku 2002 bola 293x väčšia ako jeho plocha[1]
Preťažovanie planéty sa prejavuje už teraz – klimatické zmeny, vylovené moria, úbytok pitnej vody – to všetko sú dôsledky nadmernej spotreby prírodných zdrojov. Zmeny prebiehajú relatívne pomaly, ale o to väčšiu majú zotrvačnosť. Už teraz environmentálna kríza na niektorých miestach prechádza do sociálnej, či do konca humanitárnej.
Príkladom a výstrahou je situácia v Sýrii. Nevídané suchá spôsobili, že farmári opustili svoju zem a presťahovali sa do veľkomiest. Tam vytvorili širokú zbedačenú vrstvu, v ktorej sa darí radikalizmu. Konflikt, ktorý v Sýrii vypukol v roku 2011 tu našiel živnú pôdu a doteraz sa nezastavil. Prílevy utečencov z regiónu zase destabilizujú okolité krajiny.[2]
Ilustračný obrázok z pixabay.com
Podobných príkladov je mnoho, aj keď niekedy je ťažké preukázať, ako súvisia s klimatickými zmenami. Vedci to porovnávajú so situáciou pri dokazovaní škodlivosti fajčenia. Štatistické analýzy poukazovali na zdravotné problémy súvisiace s fajčením už v 30-ich rokoch minulého storočia. Ale až niekoľko dekád neskôr vedci opísali presný mechanizmus, ako poškodenie organizmu prebieha. Dovtedy boli nepriame dôkazy tabakovým priemyslom spochybňované, nič nebránilo šíreniu tohto zlozvyku, na čo doplatilo predčasnými úmrtiami nespočetné množstvo ľudí.
Podobná situácia je aj v súčasnosti pri poukazovaní na problém globálneho otepľovania. Aj napriek vedeckému konsenzu, že klimatická zmena prebieha, že ju spôsobil svojou činnosťou človek a dôkazom, že takéto zmeny už teraz spôsobujú veľa škôd[3], existujú silné lobistické skupiny, ktoré to všetko popierajú[4]. Väčším problémom však je, že ani ľudia, ktorí tieto fakty akceptujú, ich neberú dostatočne vážne.
Graf: Porovnanie názoru odborníkov a prieskumu verejnej mienky v USA na tému globálne otepľovanie[5]
Preto je dôležité hovoriť o trvalo udržateľnom živote – t.j. o životnom štýle, ktorý ľudstvu umožní dlhodobú existenciu v dostatočnej kvalite. Na to, aby sme vedeli, čo si môžeme dovoliť a čo nie, je dôležité poznať našu spotrebu - ekologickú stopu a zdroje, ktoré máme k dispozícii – tzv. biokapacitu Zeme. Súčasne s tým musíme pochopiť, kde je zdroj problémov – čo vlastne spôsobilo prekročenie nebezpečnej hranice. Tomu sa bude venovať ďalší článok.
