Spomienky na Indiu I: Prípravy na cestu
Ťažko je mi uveriť, že pred pár dňami uplynulo už 15 rokov od cesty, ktorá tak veľmi ovplyvnila môj pohľad na svet. Začiatkom septembra roku 2000 som sa spoločne s kamarátkou Dankou vydal krížom cez Áziu až do ďalekej Indie. Cestovali sme vlakmi a autobusmi, takže sme spoznali nielen túto exotickú krajinu, ale po ceste aj niekoľko ďalších. O našom putovaní som písal priebežne emaily kamarátom a jeden z nich ich začal zverejňovať na internete. Ohlasy na tento môj cestopis boli dobré, tak ma napadlo, že tieto staré zápisky z cesty prepracujem, doplním fotkami a zverejním na svojom blogu na stránke Zaježky. Možno aj teraz, po rokoch, niekoho namotivujú k spoznaniu krajín, kde je život podstatne iný, ako vo vyspelej Európe. Verím, že práve takéto poznanie je kľúčom k porozumeniu nielen toho, ako to chodí vo svete, ale aj k porozumeniu samého seba.
Pôvodné poznámky som písal chronologicky a priamo z rôznych zastávok na ceste. Často som mal k dispozícii len hodinku-dve v internetovej kaviarni a to iba keď sme nejakú našli, takže som nemal čas na nejaké veľké štylizovanie. Na druhej strane to malo aj výhody, text je dynamický koncentrát toho najzaujímavejšieho z veľkého množstva zážitkov, ktorými bol naplnený každý deň cesty.
K emailom som neprikladal fotky, pretože to bolo ešte pred érou digitálnych fotoaparátov. Zábery z cesty sme uvideli až pár dní po návrate domov a bolo celkom zaujímavé čakať, čo vzíde z vyvolávania filmov. Nie sme žiadni fotografi a mali sme len jednoduché aparáty, takže to nie sú nejaké ohromujúce snímky v štýle National Geographics, ale aj tak dobre poslúžia k spestreniu textu.
A nakoniec - okrem emailov som písal aj dlhé listy svojej vtedajšej frajerke a dnešnej manželke – Hanke (k tomu, prečo som necestoval s ňou, ale s inou dievčinou sa dostanem). Listy boli, samozrejme, osobnejšie, nie sú vhodné na zverejňovanie ako celok, ale mne poslúžili na doplnenie udalostí a detailov, ktoré som v emailoch nepísal.
Podobne, ako v minulosti, aj tento môj blog rozdelím na niekoľko častí – nenapíšem všetko naraz. Tentokrát sa nebudem prísne pridržiavať chronológie, občas preskočím vpred či vzad v čase. Pôvodný text doplním aj o moje súčasné názory. Časový odstup a nové skúsensti mi pomohli uvedomiť si mnohé veci - "stráviť" vtedajšie zážitky a vnímať ich v širších geografických aj časových súvislostiach. Preto sa občas nezdržím a zafilozofujem si - veľmi však, dúfam, ulietať nebudem.