Ekologická stopa: Pílime si pod sebou konár

Zastavaná plocha, kde ležia mestá, cesty, továrne,  orná pôda a pasienky, či plytké moria, vhodné na rybolov – toto všetko si predstavujeme ako priestor, ktorý potrebujeme k životu. Kľúčovú úlohu pre zachovanie modernej civilizácie však zohrávajú lesy. Nielen tie „naše“ v najbližšom okolí, ale najmä tropické pralesy v oblasti okolo rovníka. Šialené tempo ich likvidácie je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu a rastúcemu výskytu extrémneho počasia. Súčasťou tohto problému sme aj my – každý deň máme na stole potraviny, či využívame produkty, ktoré vznikli na úkor tropického pralesa.

Na čo potrebujeme lesy?

Stromy a ostatná vegetácia fotosyntézou premieňajú oxid uhličitý (CO₂) na kyslík. To, že prekračujeme možnosti našej planéty sa prejavuje predovšetkým v skutočnosti, že do ovzdušia vypúšťame oveľa viac CO₂ (a ďalších plynov), než príroda stíha „spracovať“. Tie sa potom zhromažďujú v atmosfére a spôsobujú otepľovanie a extrémy v počasí.

Viac než polovica tohto, pre ľudstvo mimoriadne dôležitého efektu (fotosyntézy), prebieha v tropických dažďových pralesoch. Nenarušené tropické lesy pohlcujú 1,4 miliardy ton CO2 ročne – to je 30% emisií, ktoré tvoríme spaľovaním fosílnych palív^[1]. V reči peňazí: pri cene 8,30 eura za povolenie vypustiť tonu emisií^[2] je to „dotácia Zeme ľudstvu“ v hodnote 11,6 miliárd eur ročne (približne rovnaká suma ako štátny rozpočet Slovenska za rok 2014^[3]).

Skutočná hodnota takejto „služby“ je však nevyčísliteľná. Klimatické zmeny majú katastrofálne dôsledky na poľnohospodárstvo a následne aj na stabilitu spoločnosti. Spúšťajú procesy, ktoré vytvárajú veľké nebezpečné napätie nielen v najviac ohrozených regiónoch (napr. v tých, kde je začína byť nedostatok vody), ale následne (napr. migráciou obyvateľstva) aj na celej planéte^[4].

Šialená rýchlosť odlesňovania a jeho príčiny

Pokiaľ sa zväčšuje rozsah pasienkov, či ornej pôdy v krajinách tropického pásma, je to najmä na úkor lesov. Okrem miestnych farmárov, ktorých k zväčšovaniu obrábanej plochy tlačí rast populácie, majú veľký podiel na likvidácií pralesov aj korporácie, ktoré obchodujú s mäsom hovädzieho dobytka, palmovým olejom, sójou a ďalšími podobnými komoditami. Navyše, v mnohé krajiny bohaté na pralesy, sú ekonomicky slabé a skorumpované a preto tam neexistuje efektívna regulácia ťažby dreva. Lesy sú zdrojom nekontrolovaných príjmov pre ilegálne, či poloilegálne skupiny.

Graf: Príčiny odlesňovania podľa OSN^[5]

Ľudia pralesy doslova plienia – podľa OSN z nich v rokoch 2000-2005 ubúdalo priemerne 7,3 milióna hektárov ročne – 1,5 násobok celkovej plochy Slovenska^[6]. Tento obrovský úbytok biokapacity Zeme je veľmi nebezpečný. Vypaľovaním stáročia starých stromov sa rokmi nahromadený uhlík uvoľňuje späť do atmosféry a tým výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Kvôli odlesňovaniu v trópoch sa uvoľňuje 12% celkových človekom spôsobených emisií skleníkových plynov, po spaľovaní fosílnych palív je to druhý najväčší človekom vytvorený zdroj CO2 v atmosfére^[7].

Ku globálnym problémom s klímou výrazne prispieva aj to, že odlesňovaním sa narušuje prirodzený kolobeh vody. Aj malé zmeny v rovnováhe ekosystémov môžu spustiť reťazec príčin a následkov s katastrofálnymi dopadmi – napríklad premene tropických pralesov na púšte^[8].

Katastrofa v Amazónii a na Borneu

Najkritickejšia situácia je v Amazónii. Obrovský nárast obchodovania s kožami a mäsom hovädzieho dobytka spôsobila devalvácia brazílskej meny koncom 90.-ich rokov, ktorá zatraktívnila export z tejto krajiny^[9]. Následkom toho sa začali vo veľkom rozširovať veľkofarmy na úkor pôvodných pralesov. V období od roku 2000-2006 sa podiel Brazílie na medzinárodnom obchode s hovädzím mäsom narástol štvornásobne^[10]. Najväčším odberateľom bola Európska únia. V roku 2008 sa export do EÚ z obáv o zdravotnú bezpečnosť mäsa síce znížil, avšak namiesto toho prudko narástol odber z Ruska a Číny.

Graf: Export hovädzieho mäsa vo svete v období 1999-2009 podľa krajín

Greenpeace vydalo v roku 2009 správu „Amazónia na bitúnku“^[11], v ktorej podrobne opisuje praktiky tohto obchodu. Veľkofarmy o rozlohe v tisícoch až státisícoch hektárov) nelegálne zaberajú lesnú pôdu. Odpor indiánov, či miestnych ochrancov prírody kriminálnymi metódami potláčajú. Majitelia fariem sú veľmi bohatí ľudia, väčšina ich zamestnancov však živorí. Na niektorých z týchto fariem sa dokonca vyskytuje aj novodobé otrokárstvo. Zvieratá dodávajú niekoľkým obrovským spracovateľským závodom. Tie síce tvrdia, že nevykupujú dobytok z nelegálnych fariem, či fariem, ktorým bolo dokázané neľudské zaobchádzanie s poľnohospodárskymi robotníkmi, avšak Greenpeace vo svojej správe dokazuje opak. Vďaka korupcii a majetkovo-mocenskom prepojení z vládnymi orgánmi boli nimi zákony na ochranu životného prostredia obchádzané. Do obchodu deštrujúceho Amazóniu boli zapojené aj mnohé nadnárodné korporácie, ktoré odkupovali polotovary od brazílskych veľkobitúnkov.  Ich zoznam je dlhý, okrem fast-foodového reťazca Burger King, tam patrili potravinové reťazce (Tesco, Metro, LIDL,...), automobilové firmy, využívajúce kožu na poťahy (Audi, Honda, VW, BMW, Toyota,...), značkové odevné a obuvnícke firmy (Adidas, Puma, Prada, Gucci,...), ale aj firmy z iných oblastí (Unilever, Colgate, IKEA, ...). 

Ďalším vypuklým príkladom negatívnych dôsledkov globálneho obchodovania na tropické pralesy je situácia na Borneu. Palmový olej je surovina, z ktorej sa vyrábajú rastlinné maslá, pridáva sa do čokoládových tyčiniek, ale aj do pracích práškov, či biopalív. Kvôli rastu jeho spotreby sa ilegálne rozširujú plantáže v Malajzii, Indonézii a iných krajinách. Podľa dostupných údajov 55-59% z tých, ktoré boli založené od roku 1990 do roku 2009 vzniklo na úkor tropických pralesov^[12].

Obrázok: Odlesňovanie ostrova Borneo kvôli zakladaniu nových plantáží na pestovanie paliem^[13]

Obdobné príklady by sa dali nájsť aj v afrických tropických krajinách, ale aj v donedávna takmer nedotknutých lesoch mierneho pásma na území Ruska a Kanady.

Riešenie? Tlak verejnosti na vlády a korporácie

Už niekoľko dní po zverejnení správy Greenpeace o situácii v Amazónii zareagovali obchodné reťazce Walmart a Carrefour tak, že zrušili kontrakty s obvinenými dodávateľmi. Svetová banka zrušila plánovanú pôžičku Bertinu, brazílskej korporácii, ktorá je druhým najväčším exportérom hovädzieho mäsa na svete. Brazílska prokuratúra začala veľký súdny proces s reprezentantmi dobytkárskeho priemyslu, žalujúc ich za poškodzovanie životného prostredia. Tieto a ďalšie podobné kroky viedli k tomu, že obchodníci prijali podmienky kontroly pôvodu mäsa a koží, ktoré by mali zabezpečiť, že ich nebudú produkovať na úkor amazonských pralesov. Vďaka týmto opatreniam výrazne kleslo tempo likvidácie amazónskych pralesov, stále sa však ročne stráca 6450 km² tejto panenskej divočiny.^[14]

Existuje viacero kampaní na bojkot výrobkov, ktoré obsahujú palmový olej z necertifikovaných plantáží - napr. www.palmoilaction.org.au. Vytvárajú tak tlak na nadnárodné korporácie, ktoré takýto olej používajú, aby ho používali výhradne od dodávateľov z certifikovaných plantáží spĺňajúcich stanovené kritériá. Aj vďaka tomu sa v posledných rokoch korporácie ako Unilever, Nestle, General Mills, či Cargill zaviazali, že v priebehu najbližších rokov budú používať palmový olej výhradne z certifikovaných fariem^[15]. Existujú však pochybnosti, či ich snahy vedú k želaným výsledkom^[16] .

Občiansky aktivizmus a to najmä kampane veľkých a silných ochranárskych, ale aj vedeckých organizácií dokážu teda situáciu zmeniť. Je to však náročná a dlhodobá práca, kde často tempo úspechov nie je dostatočné. Avšak jedinou možnosťou ako si definitívne nepodpíliť konár, na ktorom visí naša civilizácia, je odlesňovanie zastaviť.