Ako funguje zaježovská potravinová banka
Potravinovou bankou je nazývaný spoločný sklad potravín v priestoroch bývalého zaježovského MNV. Približne 60 jednotlivcov rodín zo Zaježovej a jej okolia, ale aj spomedzi ľudí, ktorí Zaježovú navštevujú, tu má založený svoj „účet“ - majú možnosť používať tento sklad.
Fungovanie PB je založené na vysokej vzájomnej dôvere medzi členmi. PB by sa dala nazvať „supersamoobsluhou“, pretože nakupujúci si tovar nielen vyberajú a balia, ale aj platia (teda tam nie je pokladník). Inými slovami: každý člen môže kedykoľvek prísť, vybrať si čo potrebuje a prepísať stav na svojom účte podľa výšky nákupu. V prípade, že sa zo svojim účtom dostane do mínusového stavu, zanechá na určenom mieste peniaze správcovi a zaeviduje to.
Potravinová banka vznikla v roku 1999 a zatiaľ sa nestalo, že by boli nejaké významnejšie problémy so stratou tovaru, či peňazí. Ľudia si navzájom veria a vypláca sa im to, pretože potom môžu mať potraviny za cenu nákupu vo veľkoskladoch navýšenú len o malé náklady na dovoz a údržbu. So vzájomnou dôverou súvisí aj fakt, že existujú len stručné a neformálne spísané pravidlá, ale žiadna iná veľká byrokracia. Je niekoľko zásad, spôsob fungovania a pravidlá pri nákupe, ktoré sa dajú zhrnúť do pár viet, ale nie je potreba vymýšľať nejaké komplikované stanovy.
Čím je potravinová banka pre miestnych ľudí užitočná?
Aj keď je fakt, že ceny sú tu nižšie ako v bežných obchodoch dôležitý, zakladateľ potravinovej banky, charizmatický vizionár a jeden z prvých novousadlíkov v Zaježovej - Igor Chýra (1960-2009), sledoval skôr ekologické ciele. Svoj život zameral na snahu minimalizovať tvorbu odpadov a potravinovú banku vymyslel preto, aby zredukoval potrebu obalov na potraviny, ktoré sa použití zahlcujú životné prostredie. Väčšina potravín je preto nakupovaná vo veľkých baleniach – obilniny, strukoviny a pod. v 20-50 kg vreciach, saponáty v 10-litrových bandaskách s čapovacím zariadením, olej v 5-litrových bandaskách atď. Ľudia si nosia vlastné obaly – textilné vrecká, alebo opakovane použité plastové tašky, či papierové sáčky.
Dôležité pre miestnych ľudí je aj to, že v potravinovej banke sú dostupné tovary, ktoré sa ťažko zháňajú aj v menších mestách, nieto ešte v malom obchode Jednoty na lazoch. Záujem o zdravú výživu je medzi novousadlíkmi v Zaježovej prirodzený, preto v PB nájdete aj menej známe potraviny, ako celozrnný kuskus, bulgur, ryžové, ražné či jačmenné vločky, tahini, ďatlový sirup, fazule mungo a adzuki, trstinový cukor, celozrnnú špaldovú múku a pod.
A nakoniec, PB je aj priestorom, kam môžu umiestniť svoje produkty miestni ľudia. Nájdete tu domáce výživy, lekváre, lekváre, sušené ovocie, bylinkové čaje, keksy, vegetu a pod. Sú to predovšetkým trvanlivé potraviny, podobne, ako aj všetky ostatné potraviny v PB (je to z dôvodu, že v nej nie je chladnička). Viacerí Zaježovania (teda nielen novousadlíci, ale aj starousadlíci) však predávajú potraviny najmä z dvora. Priamo na gazdovstvách môžete zohnať mlieko a mliečne výrobky, vajcia, mäso a mäsové výrobky, zeleninu. Aj keď toto obchodovanie prebieha mimo PB, je v podobnom duchu. Nakupujúci majú často u predajcov otvorené účty, z ktorých sú im nákupy odčítavané a ktoré priebežne dopĺňajú.
Prevádzkovanie PB
Vklad v PB je rozdelený na dve časti. Fixný základný, resp. vstupný vklad je vo výške 66€ (predtým 2000 Sk) na rodinu a sú zaň nakúpené zásoby. S týmto vkladom sa nenarába, jedine v prípade, že sa člen rozhodne z PB vystúpiť, peniaze sú mu vrátené v plnej výške. Okrem toho má každý nákupný účet, ktorého výška je ľubovoľná a za ktorý môže každý člen pre seba nakúpiť potraviny. Aktuálny stav tohto vkladu je spolu s nákupmi evidovaný v zošitoch (každý člen má vlastný). Stav na účte v zošite by nemal ísť do mínusu a ak sa tak stane, mala by to byť len malá suma a na krátku dobu.
Správcom PB je jeden z novousadlíkov, ktorý svojú prácu robí za odmenu v naturáliách – tovare v približne stanovenej hodnote. Potraviny dovážajú miestni ľudia, alebo ich priatelia, či častí návštevníci Zaježovej a to zdarma, alebo za malý príspevok „na benzín“. Len málokedy sú distribútori ochotní doviezť nejaký tovar až na zaježovské lazy. Inventúra, úpravy priestorov a pod. sa robia formou dobrovoľných brigád členov. Inventúra je približne raz za rok. Prípadný zisk sa vkladá do úprav budovy, kde PB sídli. V komunitnom centre (tzv. MNVčku) potravinová banka zaberá dve miestnosti. Potraviny sú uskladnené v starých dubových truhliciach - tzv. "súsekoch", ktoré sú v tomto regióne tradičnou ochranou obilnín pred myšami.
Výber potravín na nákup sa riadi uvážením správcu, pričom okrem všeobecného dopytu zohľadňuje štyri faktory – cenu, lokálnosť, kvalitu a spôsob balenia. Takmer nikdy nie je možné naplniť všetky tieto kritériá naraz, preto je treba robiť kompromisy, či nakúpiť potraviny v rôznych verziách (napr. drahšiu biomúku a lacnejšiu „nebio“).
Členovia PB sa stretajú podľa potreby, ale nie často. Počas 15 rokov trvania PB to bolo len niekoľko krát. Väčšina komunikácie medzi správcom a členmi prebieha cez oznamy na nástenke v PB, alebo emailami.
Ako ďalej?
Systém, ak je nastavený teraz má veľa výhod, ale aj nevýhody. Najvačšou je nejasnosť ohľadom statusu z pohľadu legislatívy. PB sa je neformálnym spolkom s nepísanými pravidlami, aby sa vyhla zbytočným komplikáciám s administratívou. Toto však v určitej miere bráni jej ďalšiemu rozvoju, rozširovaniu a skvalitňovaniu ponuky.
Diskutuje sa aj otázka ponúknutia potravín z nej návštevníkom Zaježovej, či širšej verejnosti, ktorí by si ich mohli objednať napr. cez internetový obchod. To by umožnilo vytvárať zisk a ten by sa zase dal použiť na rekonštrukciu komunitného centra, v ktorom PB sídli.
Použitie moderných technológií (spočítavanie nákupov a evidenica počítačom, prepojenie s internetom) by bolo výhodné aj pre terajších členov, pretože by zrýchlilo nákupy. Váženie a evidovanie nákupu do zošitov totiž zaberá pomerne veľa času. Mnoho ľudí je tu však konzervatívnych vo vzťahu k moderným technológiám, takže im takáto forma rozvoja nevyhovuje.
Tiež je zaujímavá myšlienka použiť potraviny v PB ako hodnotu, ktorá by kryla lokálnu menu. Tá tu už existuje, nazýva sa ježe. Vznikla súčasne s PB, ale teraz sa používa pomerne málo. Výmeny ježov by tak mohli byť výmenami podielov v PB. Miestna mena by tak mala, na rozdiel od eura, či iných mien jasne definovanú krytie niečim reálnym - potravinami a prípadne aj iným tovarom v PB. Z pragmatického pohľadu by tak bola lepším uložením hodnoty, ako je účet v bežnej banke.
