Recyklačné stredisko vzniklo v roku 1994 ako projekt Pospolitosti pre harmonický život pod vedením Igora Chýru. V roku 2003 sa osamostatnilo a vzniklo občianske združenie Ježko, ktoré ho spravovalo. Jeho cieľom bolo nielen "zachrániť" čo najväčšie množstvo surovín pred vyhodením na skládky, ale aj čistenie miestnej krajiny od ilegálnych smetísk. Veľmi dôležitým však bolo aj poslanie upozorňovať na problém nadmerného konzumu, ktorého výsledkom je neustále rastúce množstvo odpadu. Recyklačné stredisko slúžilo najmä obyvateľom regiónu (obce Pliešovskej kotliny a istý čas aj Vígľašská Huta-Kalinka), od ktorých bezplatne odoberalo vytriedený odpad. Ten bol potom ručne dotrieďovaný v budove, ktorú poskytla obec Pliešovce. Triedenie prebiehalo veľmi precízne - na desiatky rôznych kategórií. Časť vytriedených surovín bola potom odvážaná na ďalšie spracovanie, iná sa skladovala a čakala, kedy sa nájde vhodný spracovateľ. Okrem toho si miestni ľudia, aj návštevníci mohli nájsť množstvo ešte užitočných vecí na opätovné použitie - šaty, poháre na zaváranie, stavebný materiál a mnoho iného.
Recyklačné stredisko však nepôsobilo iba v rámci regiónu. PHŽ a neskôr OZ Ježko organizovali niekoľko krát do roka dobrovoľnícke víkendovky a tábory, počas ktorých prichádzali mladí ľudia nielen zo Slovenska, aby pomohli pri triedení odpadu, alebo čistení krajiny. Súčasne s tým na vlastnej koži spoznali "odvrátenú stranu" našich civilizačných vymožeností a učili sa ako predchádzať vzniku odpadu.
V recyklačnom stredisku boli spočiatku zamestnaní ľudia, ktorí si tam vykonávali civilnú službu (alternatívu k vtedy povinnej vojenskej službe) a na zvyčajne malé úväzky tiež miestni ľudia (najmä novousadlíci), ktorí takto získavali časť financií potrebných k životu na lazoch. Recyklačné stredisko manažoval Igor Chýra.
Projekt získal svojho času pomerne širokú publicitu a tiež niekoľko ocenení (Sasakawa Peace Foundation Award (1996), Cena Ministra životného prostredia (2004)). Avšak neustále čelil aj rôznym problémom, ktoré nakoniec viedli k jeho zániku. Jeho prevádzka bola ekonomicky neefektívna, najskôr ho dotovali rôzne granty, neskôr PHŽ a nakoniec aj obec Pliešovce. Množstvo odpadu, ktoré muselo recyklačné stredisko spracovávať neustále rástlo, pričom kvalita predtrieďovania u obyvateľov regiónu bola premenlivá. Mnoho ľudí zneužívalo, že odber vytriedeného dopadu bol zdarma a zbavovali sa tak všetkého, aj zmiešaného komunálneho dopadu. Množstvo odpadu aj jeho znečistenie spolu s chybami v manažmente spôsobili, že recyklačné stredisko sa prepĺňalo. Nepriamym dôsledkom tohto stavu bol požiar v roku 2004 a nakoniec aj skolabovanie projektu po smrti jeho zakladateľa a správcu v roku 2009.
Napriek tomu bolo recyklačné stredisko dôležitým projektom, vďaka ktorému boli počas 15 rokov zachránené stovky ton surovín pred vyhodením na skládku, bol vyčistený veľký kus krajiny a najmä celá generácia mladých aktivistov a tisíce ďalších ľudí boli ovplyvnení smerom k zníženiu svojej spotreby.
