Prišla jar! Poďme sa najesť do prírody!

­Trošku slnka a teplejších dní a už teraz v marci sa môžeme v prírode zjesť veľa úžasných rastlín, ktoré sú plné výživných látok. Práve v tomto období nám rastliny ponúkajú najviac živín a vitamínov, ktoré po zime ešte viac potrebujeme. Cez zimu je totiž naša strava prirodzene chudobnejšia – preto nám príroda po zimnom oddychu ponúka veľkú hojnosť, aby sme doplnili to, čo chýba v našich telách. Využívajme tieto Božie dary!

Nebudem sa rozpisovať, čo všetko každá rastlina obsahuje, lebo málokto si to zapamätá, hoci by sme mohli o každej rastline napísať dlhý článok o jej úžasných schopnostiach. Hlavne vám chcem dať vedieť, čo všetko môžeme už teraz v prírode nájsť na zjedenie. Je dobré jesť čo najpestrejšie a vyberať to, čo nám najviac chutí – naše telo vie, čo potrebuje. Skoro všetky tieto rastliny obsahujú väčšie množstvo vitamínu C, K, mnoho živín, stopových prvkov a ďalších účinných látok. Často sú to buriny, ktoré majú korene veľmi hlboko a vyťahujú zo zeme veľa minerálov, ktoré mnohokrát chýbajú v zelenine a ovocí z obchodu. Pozrite, čo všetko je už možné v prírode nájsť.

 

Blyskáč jarný (Orsej jarní, Ficaria verna)

- jedlé sú mladé listy pred zakvitnutím, potom totiž horkne a stáva sa mierne jedovatým. Tam, kde rastie, tvorí veľké “zelené koberce”. Pre mňa sú aj mladé listy trošku silné, páli ma po nich hrdlo ako po surovej cvikle, ale poznám viacerých ľudí, ktorí aj vo väčšom množstve pridávajú blyskáč do šalátov alebo polievok. POZOR: celkom podobné listy má kopytník európsky, ale sú hrubšie a 4krát väčšie. Je to liečivá rastlinka, ale vo väčšom množstve jedovatá. Niektorí ale majú radi jej aromatickú zázvorovú vôňu, používajú ju ako korenie (hlavne sa používa koreň).

 

Podbeľ liečivý (Podběl lékařský, Tussilago farfara)

- na jar milujem mladé kvietky  neskôr aj listy, ktoré sa ukážu až po odkvitnutí. Liečivá bylinka, takže tiež by sa jej nemalo jesť príliš veľa.

Foto: By Kjetil Lenes (Own work) [CC BY 2.5 (http://creativecommons.org/licenses/by/2.5)], via Wikimedia Commons

 

Pľúcnik lekársky (Plicník lékařský, Pulmonaria officinalis)

-  kvety aj listy sú výborné na surovo, do šalátov či do smoothies. Keď máte šťastie a zjete kvety, na ktorých je peľ, pochopíte, prečo sa po poľsky volá miodunka (miód je po poľsky med) – mňam J. V ľudovej medicíne sa sušená bylinka používa pri chorobách pľúc, odtiaľ aj ten názov pľúcnik.

 

Prvosienka (Prvosenka, Primula spp.)

- kvety môžeme jesť na surovo a vždy potešia a skrášlia každé smoothies či šalát svojou žltou farbou. Listy sú rovnako jedlé.  Prvosienka tiež patrí medzi liečivé bylinky.

Foto: Andreas Eichler [CC BY-SA 3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0)], via Wikimedia Commons

 

Sedmokráska obyčajná (Sedmikráska obecná, Bellis perennis)

- počul som, že 7 kvetov sedmokrásky zabezpečí telu dennú potrebu vápnika – koľko je v tom pravdy neviem, ale kvety aj listy sedmokrások sú úžasným spestrením našich jedálnych lístkov. Nájdeme ju hlavne na kosených trávnikoch, alebo na miestach, kde sa pasú zvieratá.

 

Fialka (Violka, Viola spp.)

- všetky druhy fialiek majú jedlé, sladučké kvety aj listy – mňam J. Keď máte štastie a nájdete fialku voňavú, môžete pridať pár kvetov do studenej vody a nechať macerovať niekoľko hodín, či dní. Fialkový macerát chutí úžasne.

 

Zádušník brečtanovitý (Popenec obecný, Glechoma hederacea)

- listy aj kvety su jedlé na surovo. Listy sú aromatické, skôr sa používa do okorenenia šalátov, smoothies alebo polievok. Zelené listy môžeme nájsť po celý rok (aj v zime pod snehom), ale samozrejme najlepšie sú mladé.

Foto: KENPEI (KENPEI's photo) [GFDL (http://www.gnu.org/copyleft/fdl.html), CC-BY-SA-3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/), via Wikimedia Commons

 

Hviezdica prostredná (Ptačinec prostřední, Stellaria media)

- jedna z najlepších burín.  Nájdeme ju asi v každej záhradke, rastie po celý rok, ale na jar je najchutnejšia. Má jemnú chuť, výborne chutí v šalátoch či smoothies. Kto chová sliepky, určite ju pozná, táto burina sa im bežne dávala, preto jej ľudový názov je kuračka (v niektorých oblastiach sa jej hovorí aj črievko).

 

Pŕhľava (Kopřiva, Urtica spp.)

- jedna z najvyužívanejších rastlín, ktoré u nás rastú. Pŕhľava je plná vitamínov a živín. Silne očisťuje krv a celé telo od toxínov. Keď som vonku, občas ju prstami “zrolujem”, aby nepŕhlila a jem ju priamo v prírode. Najradšej ju však pridávam do smoothies – vtedy už nepŕhli J. Niektorí ju radi pridávajú do šalátov. Jeden zo spôsobov, ako zbaviť pŕhlavu jej pŕhlivých vláskov je ten, že jej listy niečím “prevalčekujeme” – napr. zaváraninovým pohárom. Pŕhľava má silné očistné účinky, takže treba dávať pozor a nejesť ju viac ako 2 týždne. Často nám naše telo samo povie, že už stačí – keď dlhšie pijem pŕhľavové smoothies, potom príde moment, keď už nie som schopný viac vypiť – telo mi samo ukáže, kedy mám dosť. Mladá pŕhľava je najviac liečivá pred zakvitnutím, vtedy je dobré zbierať ju. Môžeme ju usušiť na čaj, spraviť pesto, či tinktúru. Ja som minulý rok skúšal takýto recept: čerstvú pŕhľavovú šťavu som vymiešal s medom v pomere 1:1 a takýto zázrak mi vydržal až do teraz – je to úžasný liek.

 

Púpava lekárska (Pampeliška, Taraxacum officinale)

- aj toto je jedna z našich najliečivejších rastlín, ale u nás nie je veľmi ocenená. V niektorých krajinách, napr. vo Francúzsku, dokonca púpavové listy predávajú na trhu. Mladé listy aj kvety môžeme dávať do šalátov či smoothies. Má horkú chuť. Niektorí s jej horkosťou problém nemajú, pre mňa sú aj tie najmladšie listy horké, ale v smoothie sa horkosť trošku stráca a je zjemnená ovocím. Horkosť stráca aj vtedy, keď ju necháte pol dňa nasekanú v olivovom oleji so soľou. Z púpavových listov robím najradšej pesto – tam sa horkosť tiež stráca. Kvety sú úžasným spestrením smoothie, každého šalátu či iného jedla, vyzerajú ako slniečka na tanieri.

 

Kozonoha hostcová (Bršlice kozínoha, Aegopodium podagraria)

Kozia noha (spolu s jedovatým brečtanom!)

- jedna z mojich obľúbených. Má  aromatickú petržlenovú chuť. Väčšina záhradkárov ju nemá rada, lebo je ťažké zbaviť sa jej zo záhradky. Ale vlastne vďaka tomu, že má veľmi hlboké korene, vyťahuje zo zeme veľa živín a minerálov. Jej listy sú pre mňa často základom smoothies alebo šalátov. Dá sa z nej robiť aj pesto alebo ju kvasiť. Najlepšie sú mladé pár centimetrové lístky, ale chutia mi aj väčšie. V máji, keď sú listy veľké, milujem ich stopky, niekedy sú aj polmetrové. Takže záhradkári prestaňte bojovať a choďte sa rovno do záhradky napásť.

POZOR: je jedna rastlinka, ktorej listy sa na koziu nohu veľmi podobajú – je to krkoška chlpatá (krabilice chlupatá) – spoznáte ju podľa toho, že už ako názov hovorí, je chlpatá, na rozdiel od kozej nohy, ktorá je hladká. Krkošku chlpatú nenájdete v zozname jedlých ani jedovatých rastlín, takže nie je problém, keď ju v malom množstve zjete, ale nie je taká chutná ako kozia noha. 

 

Cesnak medvedí (Česnek medvědí, Allium ursinum)


- veľmi vzácna liečivá rastlinka. Šťastní sú tí, ktorí ju majú blízko vo svojom okolí. Ja som za ňou cestoval niekedy aj hodinu. Úžasný je do šalátov, na chlebík, do omáčok, na pesto, … alebo kvasený (áno, kvasený, viac o tom napíšem v ďalšom článku).

 

Cesnačka lekárska (Česnáček lékařský, Alliaria petiolata)

- mladé listy sa ukazujú skoro na jar. Keď si nie ste istí, či je to ona (mladá totiž veľmi pripomína listy zádušníka, alebo si ju môžete pomýliť s hluchavkou), tak rozotrite list v ruke a ovoňajte – jej cesnaková vôňa ju prezradí. Chutí štipľavo a trošku horko – môžte ju pridávať do šalátov, robiť z nej pesto. Pri tepelnom spracovaní stráca svoju cesnakovú vôňu.

Foto: Archenzo (Own work) [CC BY-SA 3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0) or GFDL (http://www.gnu.org/copyleft/fdl.html)], via Wikimedia Commons

 

Cesnak (Česnek, Allium spp.)

Pažítka v lese? Áno, v slovenskej flóre rastie veľa druhov cesnaku a všetky majú jedlé zelené pažítkové listy. V tomto období je najlepší, potom je už ťažšie nájsť ho.

 

Žerušnica (Řeřišnice, Cardamine spp.)

- listy a kvety žerušníc sú jedlé a majú charakteristickú štipľavú chuť.

Foto: H. Zell (Own work) [GFDL (http://www.gnu.org/copyleft/fdl.html) or CC BY-SA 3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0)], via Wikimedia Commons

 

Rebríček obyčajný (Řebříček obecný, Achillea millefolium)

- na lúkach je už teraz plno mladých rebríčkových listov. Je možné ich jesť na surovo, pridávať do šalátov alebo na chlebík, prípadne používať ako korenie. Je to naša výborná liečivá bylinka.

 

Jahoda obyčajná (Jahodník obecný, Fragaria vesca)