Časopis Naozaj

Známy fotograf a novinár. Zakladateľ organizácie na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách. S jeho fotografiami ste sa mohli stretnúť aj v tomto časopise. O živote nielen na Zaježovej sme sa rozprávali v bratislavskej kaviarni s Andrejom Bánom.

Škola ľudovej kultúry, ktorá fungovala na zaježovskom Podlysci v rokoch 1990-1995 zohrala významnú úlohu v novodobej histórii Zaježovej. Jej aktivity sem pritiahli mnohých ľudí, vrátane tých, z ktorých sa stali prví „novousadlíci“. Okolnosti, ze ktorých táto iniciatíva vznikla, opisuje v článku zverejnenom vo februári 1992 v mesačníku „Národopisné informácie“ Marcela Čížová.

Na zaježovskom laze Podlysec stojí nenápadný dom, ktorý má na streche pred ním stojacej kováčskej vyhne z rôznofarebných škridiel vyskladaný nápis ŠĽK. Za týmito tromi písmenami sa skrývajú pre niekoho už historické počiatky Zaježovej ako miesta, ktoré priťahuje „alternatívcov“ nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.

V rozhovore s pánom Ondriskom - prvým starostom Zaježovej (od roku 1959) sme sa zamerali najmä na otázku, z čoho v Zaježovej ľudia žili, a ako si pomáhali. Prekvapilo nás, aké rôznorodé formy spolupráce tu existovali. Pán Ondriska bol iniciátorom  vzniku Spoločenstva súkromne hospodáriacich roľníkov. Miestni gazdovia sa na niekoľko desiatok rokov ubránili násilnému združstevňovaniu, tým že prijali dobrovoľnú voľnejšiu spoluprácu. A fungovalo to dobre. Viac v prerozprávaných slovách pána Ondrisku...

Bol prvým starostom Zaježovej po jej osamostatnení v roku 1959. Inicioval vznik Spoločenstva súkromne hospodáriacich roľníkov v rokoch, ktoré možno považovať za zlaté obdobie Zaježovej. Ján Ondriska má 76 rokov a pamätá si mnoho - mená, dátumy, čísla, ale hlavne atmosféru doby. Nižšie uvedený rozhovor poskytol do druhého čísla zaježovského časopisu Naozaj.

Rozprávanie pána Ondrisku,  prvého starostu (v tej dobe predsedu Miestneho národného výboru) o tom, ako sa v roku 1959 osamostatnila Zaježová  a z akých dôvodov.

Rozhovor s pani Paľovou vznikol v rámci projektu "Dedičstvo Zaježovej". 74 ročná rodáčka zo Zaježovej porozprávala miestnym školákom o svojom detstve, o vojnových časoch, ale aj o tom, ako sa tu ľudia v minulosti zabávali. Pre zachovanie atmosféry sme prepis jej slov ponechali čo najviac v pôvodnej nárečovej forme.