Ekologická stopa: V čom je vlastne problém?

Podstata ekologickej stopy

V roku 1996 sociológovia Wackernagel a Rees publikovali knihu „Naša ekologická stopa: Zníženie ľudského vplyvu na Zem“[1]. Predstavili ňou metódu porovnávajúcu dopyt ľudstva po zdrojoch s ekologickou kapacitou Zeme. Vychádzali z toho, že množstvo spotreby a vyprodukovaného znečistenia je merateľné – a na osobnej aj globálnej úrovni. Dokážeme zaznamenať a analyzovať, koľko a čo nakupujeme, koľko spotrebujeme energie, vody, koľko precestujeme. Každej takejto činnosti zodpovedá využívanie určitého množstva prírodných zdrojov.

Merania a prepočty môžu byť veľmi zjednodušené (napr. pomocou rôznych internetových kalkulačiek), ale aj veľmi dôsledné, prísne dodržiavajúce vedeckú metodiku. Tá sa neustále vyvíja, ale vzhľadom na zložitosť tematiky má ešte ďaleko k dokonalosti. Ale aj napriek tomu nám môže poskytnúť viac-menej presný obraz o tom, kde je najväčší potenciál na zmeny životného štýlu, tak, aby bol ohľaduplnejší k planéte.

Ekologickú stopu si môžeme vypočítať pre jednu osobu, rodinu, mesto, štát, aj celý svet. Spočítať sa dá, aj to, akú ekologickú stopu zanechajú rôzne činnosti, či výrobky. Vďaka výpočtu ekologickej stopy zistíme, aká plocha pôdy, lesa, či morí (čiže ekosystémov) je potrebná na to, aby boli uspokojené naše potreby.

Graf: Rozdelenie ekologickej stopy ľudstva podľa spôsobu, ako je využívaná plocha Zeme

Biokapacita - hranica priestoru, ktorý máme k dispozícii

Zatiaľ čo na jednej strane misky váh je naša spotreba, na druhej sú možnosti planéty, ktorú obývame – tzv. biokapacita Zeme. V roku 2007 bolo na Zemi k dispozícii 11,9 miliardy hektárov využiteľnej plochy. Pomerne veľký zvyšok povrchu našej planéty je prakticky nevyužiteľný a taký aj ostane – púšte, arktické oblasti, vysoké pohoria, ale aj veľká časť morí, ktorá  je bez významnejšej produkcie rýb. Okrem pôdy na pestovanie, pasienkov a plytkých morí, kde žije väčšina rýb sú veľmi dôležitou súčasťou biokapacity Zeme lesy. Neslúžia len na produkciu dreva a biomasy, ale aj najmä na pohlcovanie našich emisií CO2.

Produktivita ornej pôdy je oveľa vyššia, než produktivita pasienkov. To znamená, že pokiaľ sa hektár pôdy využíva na pestovanie plodín, je z neho rovnaký úžitok ako z 5 hektárov, ktoré sa využijú na chov hospodárskych zvierat.  Bolo potrebné nájsť spôsob, ako tento rozdiel zohľadniť, preto Wackernagel a Rees preto zaviedli nový pojem – „globálne hektáre“.


Graf: Zložky biokapacity Zeme

Aby boli výpočty biokapacity ešte presnejšie, zohľadňuje sa aj úrodnosť pôdy v rôznych regiónoch. Napríklad pasienky na Novom Zélande umožnia chov 2,5x viac zvierat, ako je celosvetový priemer a naopak, napr. v Jordánsku je to len polovica celosvetového priemeru. Cieľom týchto zložitých postupov je dosiahnuť čo najpresnejšie posúdenie toho, aké možnosti nám dáva využívaná plocha Zeme.

 

Plocha v hektároch

Rovnaká plocha v globálnych hektároch

Pôda na pestovanie

1

2,51

Pasienky

1

0,46

Les

1

1,26

Plocha vhodná na rybolov

1

0,37

Zastavané územia

1

2,51

 

Tabuľka: Prepočet hektárov plochy na globálne hektáre

 

Vývoj ekologickej stopy ľudstva

Pri hľadaní príčin nerovnováhy medzi ekologickou stopou ľudstva a biokapacitou Zeme možno s prekvapením zistíme, že priemerná ekologická stopa na obyvateľa počas posledných 50 rokov výrazne nevzrástla.  Krajiny, ktoré sú v súčasnosti najrozvinutejšie prešli prudkým rastom spotreby, výroby a tým aj ekologickej stopy v 50-ich a 60-ich rokoch 20.-eho storočia. Odvtedy je ich ekologická stopa na obyvateľa viacmenej rovnaká. Je to dané najmä tým, že modernejšie technológie zvyčajne efektívnejšie využívajú zdroje a produkujú menej znečistenia, takže rast životnej úrovne nemusí znamenať nárast ekologickej stopy.

Graf: Porovnanie vývoja ekologickej stopy vyjadrenej v globálnych hektároch na osobu v rôznych krajinách

V súčasnosti najrýchlejšie rastie ekonomika v Číne, v krajine, kde je rastúca spotreba znásobená veľkým počtom obyvateľov. V množstve celkovo ročne vyprodukovaných emisií skleníkových plynov sa nedávno Číňania dostali na čelo svetového rebríčka. Je to najmä kvôli tomu, že ekonomický rast prebieha bez ohľadu na čistotu životného prostredia a šetrenie zdrojmi. Podľa údajov Svetovej banky čínske továrne spotrebúvajú v porovnaní so svetovým priemerom o pätinu viac energie na výrobu ocele, 45% viac energie na výrobu cementu a 70% viac energie na výrobu etylénu. Nedostatočné regulácie zo strany štátu sú príčinou, že výroba mimoriadne znečisťuje životné prostredie. 99% obyvateľov čínskych miest (560 miliónov ľudí) dýcha vzduch, ktorý je podľa kritérií EÚ škodlivý. 90 % mestských spodných vôd a 75% riek a jazier je znečistených, následkom čoho 700 miliónov ľudí pije kontaminovanú vodu. Aj keď si v posledných rokoch čínska vláda začala podnikať kroky k zastaveniu tohto trendu, ekologická stopa krajiny, ktorej obyvatelia tvoria 1/5 svetovej populácie sa bude ešte dlho zväčšovať. [2]

Výroba v Číne rastie posledných 25 rokov exponenciálne

Čína a v menšej miere aj India a iné krajiny, si prechádzajú obdobím, ktoré majú tzv. vyspelé krajiny už za sebou. V Európe, USA, Japonsku, Austrálii je vyššia spotreba energie a prírodných zdrojov kompenzovaná ich efektívnejším využívaním oproti minulosti. Znižuje sa spotreba áut a ich emisie, klesá energetická náročnosť výroby, čoraz viac odpadu sa recykluje, domy sa zatepľujú a pod.

Pokles emisií CO2 a spotreby áut spolu s plánmi rôznych krajín na ďalšie roky

Nie je to však jedinou príčinou poklesu ekologickej stopy v rozvinutých krajinách. Tzv. špinavá výroba (chemický priemysel, strojárstvo, ťažba a spracovanie surovín a pod.) sa presúva do krajín, ktoré majú nižšie environmentálne štandardy, alebo zle fungujúcu legislatívu v tomto smere[3]. Nemusí však ísť len o znečisťujúcu výrobu. Veľká časť produktov, ktoré v Európe, či USA používame je vyrobených v Číne a ďalších podobných krajinách. konzumný životný štýl tzv. vyspelého sveta sa tak prenáša do krajín, ktorých obyvatelia žijú relatívne skromne.

Pokles biokapacity a preľudnenie

Aj keď ekologická stopa priemerného obyvateľa planéty nerastie, celková ekologická stopa ľudstva sa zväčšuje. Je to kvôli tomu, že neustále rastie počet obyvateľov našej planéty. V období okolo roku 1980, keď sme prekročili hranicu udržateľnosti, žilo na Zemi približne 4,5 miliardy ľudí. V októbri 2011 sme prekročili hranicu 7 miliárd obyvateľov a ľudstvo sa aj naďalej rozrastá závratným tempom.

 

Graf: Vývoj ekologickej stopy priemerného obyvateľa planéty, biokapacity na osobu a svetovej populácie v období 1961-2007

Logicky z toho vyplýva, že čím je na svete viac ľudí, tým menej zdrojov (biokapacity) má každý z nás k dispozícii. Vo vyspelých krajinách sa zvyšovanie populácie už zastavilo, pretože rozvoj spoločnosti so sebou zvyčajne nesie aj pokles pôrodnosti. Avšak ako ukazujú krivky pravdepodobného vývoja populácie sveta v budúcnosti, jej nárast bude ešte nejaký čas pokračovať, a to najmä pre vysokú pôrodnosť v chudobných krajinách.

Bolo by však veľmi neférové tvrdiť, že za environmentálne problémy sú zodpovedné krajiny rozvojového sveta, kde pribúda najviac obyvateľov. Ekologická stopa Európana je oveľa vyššia, ako ekologická stopa priemerného Afričana. Takisto je u nás aj väčšia hustota obyvateľstva. Dynamickou rozvojovou fázou sme si prešli skôr, keď boli zdroje našej planéty zdanlivo nevyčerpateľné. Teraz, keď si uvedomujeme  jej hranice, musíme prijať zodpovednosť za to, že boli prekročené.

O príčinách preľudnenia o tom, ako niektoré krajiny žijú na úkor biokapacity iných a tiež o najväčších „hriešnikoch“ spomedzi krajín, ktoré prekračujú hranicu udržateľnosti bude ďalší článok z tejto série.

Grafy a informácie v tomto článku sú zo stránky http://www.footprintnetwork.org a z publikácie Ecological Footprint Atlas, ktorá je dostupná na tejto stránke

 

 

(1)  Wackernagel, Mathis & Rees, William (1996)"Our Ecological Footprint" (New Society Press)


(2) COST OF POLLUTION IN CHINA

http://siteresources.worldbank.org/INTEAPREGTOPENVIRONMENT/Resources/Chi...

(3) Moving to Greener Pastures?: Multinationals and the Pollution-haven Hypothesis

 By Gunnar S. Eskeland, Ann E. Harrison

Ako sa Vám páči tento text?: 
0
No votes yet