Ja pestujem, ty pestuješ...

Aké je vonku počasie, keď toto čítaš? Je mokro, je sucho? Je jar, leto, jeseň, zima? Ráno či večer? Prší alebo sneží? Fúka vietor? Silný? Odkiaľ? A čo tvoja záhrada? Ako sa má teraz tvoja záhrada?

Hoci ma láka napísať...nečítaj a choď tam, a sej, a saď, a plej, a trhaj, a zbieraj, a jedz, porozprávam ti ešte predtým trochu o tej našej.

V zime naša záhrada oddychuje. Časť je prikrytá mulčom, časť pooraná koňom.

Koncom zimy nám na okná pribudnú tégliky s dobrou zemou (odloženou v pivnici od jesene, aby sa dala použiť, hoci vonku ešte mrzne) a čakáme (pravidelne polievajúc), kým sa ukážu prvé lístky zelerov, paprík a paradajok. Ostatné- hlúboviny, šalát, uhorky...-predpestúvame v teplom parenisku (vrstva čerstvého konského hnoja pod ornicou) od začiatku apríla.

Jar prebieha približne takto: hlbšie pokopanie, zarovnanie záhonu kovovými hrabľami, riadkovanie – šírka a hĺbka závisí od plodiny, napr. mak plytko a hrach hlbšie-2až3 cm...podľa veľkosti semienka. Zasejeme, zahrnieme a pôdu trochu pritlačíme hrabľami.

Sejeme mak, reďkovky, špenát, šalát, hrach, sadíme cibuľu...(ozaj, cesnak sadíme na jeseň, koncom septembra). Cibuľu tradične po okrajoch mrkvových záhonov. Inak, na mrkvu a iné koreňoviny sa nám osvedčilo záhony vyvýšiť...do akýchsi hroblí– zem z chodníčkov vybrať lopatou a nahádzať na záhon, zarovnať a potom siať. V kyprej vyvýšenej zemi  koreň rastie hlbšie.

Mrkvové a petržlenové riadky značkujeme semienkami reďkovky, 1ks asi každých 20cm – tie vyklíčia skôr a dá sa podľa nich nájsť riadok v schádzajúcej burine.

Koncom apríla či začiatkom mája prídu na rad zemiaky. Sú pre nás plodinou vyrábajúcou z lúky „oráčinu“. Chceš to skúsiť? Na jar na trávu rozhodíš tenkú vrstvu zrelého maštaľného hnoja a prikryješ slabo senom či lístím, aby si mohol tadiaľ chodiť a poukladať zemiaky (predklíčené, spon 30x40 cm). Prikryješ to všetko hrubou vrstvou sena, minimálne 40 cm. Úroda možno býva o trochu nižšia, ale námaha s okopávaním, „obhŕňaním“ a vykopávaním odpadá – v lete vytrháš burinu, ak prerazila cez mulč, a na jeseň zemiaky ľahko vyhrabeš..

V máji sadíme ešte ďalšie: fazuľu tyčkovú (bugárku) a kríčkovú (na struky), kukuricu, tekvicu, cukety, cviklu, kvaku... Tiež z pareniska vysádzame šaláty a hlúboviny a z téglikov, ktoré sme pár týždňov „otužovali“ vonku, zelery, papriky a paradajky.

V lete už zo záhrady všeličo jeme... , ale hlavne plejeme. (Ak rada či rád čupíš, kľačíš alebo pololežíš, potom je pletie aj pre teba vhodnou – možno i meditačnou – polohou.)

Pretrhávame...,boli časy, keď mi bolo ľúto každej vytrhnutej rastlinky maku či mrkvy...ale presádzať sa ich fakt neoplatí – ujímajú sa len veľmi ťažko. A keď zostanú príliš husto, bude tomu zodpovedať aj ich veľkosť. Teda malosť.

Koncom júla vysievame čiernu reďkev – do zimnej zásoby.

V auguste ešte stále usilovne plejeme.

Potom september – zber zemiakov, sadenie cesnaku, presádzanie jahôd...

Október – kapusty zo záhrady šup do suda, vyberanie koreňovín, ich uskladnenie a postupné spracovanie na vegetu, oranie, siatie oziminy (raž, tej sa tu darí).

A už je tu zima a vtedy naša záhrada oddychuje... Zdá sa ti, že sa už opakujem? Áno, presne tak, u nás v záhrade sa veľa vecí každý rok opakuje. Aj tak je však každý iný a zaujímavý.

A  to som tu nestihla či zabudla spomenúť, pravdepodobne väčšinu plodín, postupov a skúseností. Ale na to máš rozsiahlejšie príručky.

Ja som sa ťa hlavne chcela opýtať, ako sa má tvoja záhrada.

(Text bol publikovaný v zaježovskom komunitnom časopise NAOZAJ č.3 na jar 2011)

Ako sa Vám páči tento text?: 
5
Average: 5 (1 vote)